Čeklís hrad, ruina

Bernolákovo « Senec « Bratislavský kraj (Bratislavská stolica)

Nepatrné ruiny hradu postaveného zrejme v 13. storočí. Obnove hradu sa venuje občianske združenie Hrad Čeklís.

Historické názvy

Čeklísky hrad; 1323 castrum Cheklys, 1342 castrum Chekles

Popis

Nepatrné ruiny hradu postaveného zrejme v 13. storočí (presný dátum vzniku nie je známy). Hrad mal strategickú strážnu funkciu a tvoril akúsi bránu do údolia Váhu. Z terasovitej vyvýšeniny, na ktorej je postavený je výhľad na Podunajskú nížinu a Bratislavu.

Poloha N48.199924,E17.288017

Zvyšky hradu sa nachádzajú na západnom okraji obce Bernolákovo, na výšinnej terasovitej dominante. Z okraja vyvýšeniny je ďaleký rozhľad takmer na celú Podunajskú nížinu v okolí Bratislavy. Hrad je situovaný na okraji terasovitej vyvýšeniny, pod ktorou preteká Čierna voda. V susedstve hradnej lokality sa nachádza kostol zasvätený sv. Štefanovi – kráľovi a navzájom sú oddelené už z časti zasypanou, 10 m širokou priekopou. Priekopa na jednej strane ústi do strže a na druhej strane je po niekoľkých metroch zasypaná. Na jej mieste vybudovali cestu a záhradky.

mapa

Exteriér

Z hradu sa zachovala nad úrovňou terénu iba malá časť obvodového hradbového múru v dĺžke asi 32 m, situovaného na samý okraj vyvýšeniny. Opevnenie bolo vybudované z lomového kameňa, kladeného na maltu. Jeho hrúbka dosahuje 190 cm. Približne v strede jeho pôvodnej dĺžky sa zachovala vstupná brána. Tá je široká 5 m, valene zaklenutá a jej zachovaná výška je 140 cm. V západnej časti dispozície sa nachádza časť nárožia nad úrovňou terénu. Hrúbka muriva je 200 cm a pozostáva z kameňa a tehál, spájaných tvrdou vápennou maltou z netriedeného riečneho piesku. Zo zachovalých priebehov muriva je ťažké určiť typologickú schému hradu. Opevnenie vymedzuje priestor obdĺžnikovej dispozície s vnútornou zástavbou. V nej je možné predpokladať obytný palác. Z hradu vraj viedla aj tajná chodba na hrad Biely Kameň. Vyhĺbená bola na výšku jazdca a pri zemných prácach bola viackrát prekopaná Vnútorný priestor hradu bol zdemolovaný výstavbou obecnej vodárne, ktorú postavili na mieste predpokladaného paláca. Pod novú stavbu vybudovali vyvýšeninu s priemerom asi 20 m a vysokej 4 – 5 m. na vyvýšenine bola postavená valcová vodáreň s priemerom 6 m a so štyrmi opornými piliermi. Koruna vodárne je ukončená cimburím a budí dojem zachovalej hradnej veže.

História

Počiatky vzniku hradu sú pomerne zahmlené a aj v neskorších písomných pamiatkach nie je veľmi prezentovaný. Prvý krát sa spomína v roku 1209 ako staré sídlisko, ktoré kráľ Ondrej II. daroval správcovi kráľovských pivníc Šebešovi, zakladateľa rodu pezinských a svätojurských grófov. V roku 1290 sa v listinách spomína Pavol, syn pezinského grófa Kozmu, s prídomkom „de Chekluez“, čo znamená z Čeklísa. V tomto čase sa v osade spomína vyberanie mýta, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou chránila aspoň strážna veža, ktorá sa stala základom neskoršieho hrádku.
Na prelome 13. a 14. storočia bol Čeklís vo vlastníctve Kozmovho syna Abraháma II. zo Svätého Jura, prezývaného Rufus. Ten predal tunajšie majetky Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. predávajúci bol k tomu donútený vraždou svojich dvoch bratov a vypálením majetku v Červeníku. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321, hrad pripadol kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten ho vrátil pôvodnému majiteľovi a v roku 1324 bratislavská kapitula uviedla Abraháma a jeho manželku Margarétu opäť do vlastníctva Čeklísa. Abrahám bol pravdepodobne zakladateľom Čeklískej vetvy grófov z Pezinka a Svätého Jura.
V roku 1351 sa spomína Abrahámov vnuk Mikuláš z Čeklísa. S manželkou mali len dcéry a preto si vymohol u panovníka Ľudovíta Veľkého, že dediť môžu aj dcéry. Hrad sa tak, po smrti Mikuláša z Čeklísa a po smrti jeho manželky v roku 1361, dostal do spoločného vlastníctva sestier Angely, Margity a Anny s manželmi. V roku 1392 vymenili hrad Čeklís s kráľom Žigmundom Luxemburským za jeho hrad Oponice.
Už v roku 1393 sa hrad s panstvom stali doživotne majetkom magistra Karola Krbavského. Ten sa pravidelne dostával do susedských sporov s okolitými panstvami. Už v roku 1421 ho kráľ Žigmund dostal späť. V roku 1424 mal hrad v zálohe za 3000 florénov bavorské knieža Ľudovít.
V roku 1426 dostali hrad do zálohy bratislavský župani, bratia Juraj a Štefan Rozgonyovci. Tí v rokoch 1431 a 1436 vyplácali zaň čiastku 5290 florénov. V roku 1437 sa hrad už nachádza v ich trvalej držbe. Keď Turci zajali Jurajovho syna Šebestiána Rozgonyho, tak otec sa snažil nazhromaždiť výkupné. Preto dal polovicu Čeklískeho panstva do zálohy grófom Imrichovi a Ladislavovi z rodu pezinských a svätojurských grófov. Druhú polovicu dostala Jurajova dcéra Helena, ktorá sa vydala za spomínaného grófa Imricha. Celá táto transakcia sa nepozdávala ostatným členom rodu a vypukli dlhotrvajúce súdne spory. Hrad v tom čase spravovali hradní kapitáni.
V roku 1458 sa spomína ako majiteľ hradu spomína manželka Šebestiana Rozgonyová, rodená Barbora Dengelengi. V roku 1487 sa Ladislav Rozgony a gróf Šimon z Pezinka a Sv. Jura sporili o vlastníctvo hradu. Hrad počas sporov veľmi spustol.
Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou zanikol počas husitských spanilých jázd do oblastí Západného Slovenska, predovšetkým do okolia Bratislavy a Trnavy. Pri jednej takejto výprave tiahli od Bratislavy cez Čeklís k Šintave. Tiahli po území patriacich do vlastníctva ich úhlavných nepriateľov – Rozgonyovcov.
Čeklís sa neskôr stal súčasťou šintavského panstva. Svedčí o tom donačná listina z roku 1523, kde panovník Ladislav V. udeľuje donáciu na toto panstvo Alexandrovi Thurzovi. Správy o hrade potom zanikajú.
Hrad sa spomína v jednej povesti, zasadenej do obdobia tureckých vpádov do okolia Bratislavy. Podľa povesti ho mali istý čas v držbe a pri odchode ho zbúrali.