Biely Kameň hrad, ruina

Svätý Jur « Pezinok « Bratislavský kraj (Bratislavská stolica)

Zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený. V súčasnosti sa občianske združenie Castrum Sancti Georgii snaží o jeho záchranu.

Historické názvy

Svätojurský hrad, Neštyšský zámok

Popis

Zrúcanina stredovekého hradu, ktorý nahradil rozľahlé veľkomoravské hradisko na protiľahlom kopci. Hrad bol postavený svätojurskými grófmi asi v rokoch 1270-1295. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený. Záchrane hradu sa venuje občianske združenie Castrum Sancti Georgii

Poloha N48.261341,E17.196683

Hrad sa nachádza na zalesnenom návrší povyše mestečka Svätý Jur na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 290 metrov.

mapa

Prístup

Zo Svätého Jura - Zo železničnej stanice po cez hlavnú cestu z Bratislavy do Pezinka. Cez námestie do miestnej časti Neštich; tu značka odbočuje vľavo do lesa a po chvíli sa ocitne pri hrade.

Zo Stupavy - Po po hrebeni výbežku Malých Karpát k horárni Biely kríž, odtiaľ dole k hradu.

Zo Stupavy cez tri hrady - Po k autobusovej zastávke Stupava obora a odtiaľ po na hrad Pajštún. Po hrebeni Kozliska k odbočke na Dračí hrádok. Dole na Medené hámre a po na Biely kríž a odtiaľ ako pri predchádzajúcej trase.

Na bicykli cez Karpaty - Zo Stupavy asfaltovou cestou cez Borinku na Košariská. Kúsok pred nimi doprava dolinou Cúrskeho potoka na hrebeň a asfaltovou cestou cez Tri bresty do Jozefkovho údolia. Hrad sa nacházda na kopci po pravej strane.

Exteriér

Nádvorie vnútorného hradu lemovali podpivničené budovy s palácom, kaplnkou, komorami a kuchyňami. Pravdepodobne na východnej strane, v priestore kde sa dvor rozširuje stála veľká obytná veža, po ktorej sa však do súčasnosti nezachovali žiadne nadzemné časti. Vo svojej dobe však tvorila charakteristickú siluetu hradu. V druhej menej významnej veži bolo aj väzenie. Do vnútorného hradu sa vstupovalo bránou, ktorej ochrana bola zabezpečovaná blízkou baštou. Do vonkajšieho areálu rozprestierajúceho sa okolo celého vnútorného hrad a opevneného kamenným múrom sa vchádzalo jedinou bránou v hranolovitej vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža a v rozšírenom priestore oproti bráne stála vodná veža a ďalšie stavby (výslovne sa spomína len pekáreň). Celý hrad obklopovala priekopa, ktorej obranná funkcia bola zosilnená valom po jej vonkajšie strane. Cez priekopu sa do hradu vchádzalo vstupným mostom. Do súčasnosti sa sčasti zachovali okenné otvory, strieľne a stopy po uložení horizontálnych konštrukcií.

História

Na kopci na pravej strane údolia sa nachádzalo osídlenie už z halštadského osídlenia. Postupne boli vybudované obrovské dodnes badateľné zemno-drevené valy a vzniklo významné veľkomoravské hradisko.

Gotický hrad postavili v rokoch 1270-1295 na náprotivnej strane údolia svätojurskí grófi, ktorým patril až do vymretia ich rodu v roku 1543. Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy. V roku 1598 mešťania predstúpili pred cisára Rudolfa II. s cieľom získania výsad, s prosbou, aby nepredlžoval záložné právo Štefanovi Ilešházimu. Mešťania chceli záloh byplatiť sami. Panovník vyhovel, no Ilešházi sa vzpieral, čo nakoniec vyústilo v roku 1603 k obvineniu z urážky majestátu a odsúdeniu k hrdelnému trestu a strate majetkov. Zachránil sa útekom do Poľska. Ale už v roku 1604 vypuklo Bočkaiovo povstanie proti Habsburgovcom. Ilešházi sa pričinil o zmierenie strán a keď v roku 1608 uhorské stavy s jeho výdatnou pomocou zvolili za kráľa Mateja II. stal sa hlavným kráľovským dvoranom a boli mu vrátené všetky majetky a bol vymenovaný za palatína.

V roku 1626 sa hrad stal majetkom Štefana Pálfiho. Ďalším medzníkom bol rok 1647, keď Ferdinand III. povýšil Svätý Jur na slobodné kráľovské mesto, čím sa vymanil spod závislosti na hrade. Hrad bol zničený v roku 1663 Osmanmi.