Slovník
AKROPOLA
obyčajne opevnený hrad na návrší nad gréckymi mestami. V archeológii najvyššia opevnená časť hradiska, alebo jeho stredu
ALEGÓRIA
personifikácia, znázornenie abstraktného pojmu napr. hriechov a cností, múz, cirkví obyčajne ľudskou postavou, niekedy s príslušnými symbolickými znakmi - atribútmi (spravodlivosť, nádej atď.)
ALEJA
stromoradie, cesta lemovaná radom alebo rad stromov obyčajne okrasných v parkoch alebo vo voľnej krajine. Môžu sa navzájom kombinovať a zbiehať (v parkoch)
ALTÁNOK
vyhliadková vežová stavba nad strechou domov, dnes častejšie záhradná, murovaná alebo drevená besiedka
ANGLICKÝ PARK
druh krajinne riešeného parku, ktorý napodobňoval prírodu a používal skupiny drevín esteticky rozmiestnených voľne v priestore. Oživujú ho drobné stavby (umelé ruiny a jaskyne, čínske mosty a pavilóny). Od 18. stor. prenikol z Anglicka do Európy a od začiatku 19. stor. sa často používal aj pri našich kaštieľoch.
ANTICKÝ
pochádzajúci z čias starovekých Grékov a Rimanov, staroveký
APSIDA
záver kostola, polkruhový, prípadne polygonálny, mnohostranný výklenok, obyčajne pripojený k štvorcovej, alebo obdĺžnikovej svätyni kostola najmä v románskej architektúre, kde sa používalo aj niekoľko apsíd (hlavná, bočná). Podľa niektorých obdoba názvu presbytérium.
ARCHIDIAKONÁT
menšia administratívna jednotka katolíckej cirkvi
ARCHITEKTÚRA
umenie esteticky a účelne navrhovať budovy, stavby, objekty a ich celé súbory, ďalej pamätníky a rôzne architektonické doplnky pre životné a ideovo-estetické potreby jednotlivca a celej spoločnosti
ARCHITRÁV
spodná časť základného architektonického systému podpory a prekladu; je to spodná časť trámovania a leží priamo nad stĺpmi; nad ňou je vlys a rímsa
ARCHIVOLTA
líce (vnútorná plocha) a čelo (predné a zadné plochy) polkruhového oblúku, alebo na románskom i gotickom portáli s ústupkami každý oblúk, v ktorom sa člení ostenie, často zdobený (ornamentálne pásy alebo figúry)
ARKÁDA
rad oblúkov nad zvislými podperami (stĺpmi alebo piliermi) vo vnútri stavby; otvára priestor stavby na vonkajšiu stranu (napr. podlubie, arkádový dvor, chodby). Slepá arkáda neotvára stenu, ale ju len dekoratívne člení naznačenými oblúkmi
ARKATÚRA
arkádový motív, rad arkád; opakovanie arkádového motívu najmä radom drobných oblúčikov, v románskej architektúre často pod rímsou.
ARKIER
uzavretý výstupok z priečelia, alebo nárožia stavby obyčajne na konzolách bez spojenia zo zemou, na hornej strane zakončený strieškou; niekedy prebieha aj cez viac poschodí. Často používaný v renesancii na hradoch, kaštieľoch i meštianskom dome
ATIKA
nízky múr nad hlavnou rímsou budovy, ktorým sa pohľadovo zakrýva strecha; často zakončená geometrickými útvarmi, striedajúcimi sa pravidelne nad jednotlivými poľami. Používala sa najmä v renesancii. Štítková atika vytvárala vo východoslovenskej renesancii opakovanie útvaru v podobe štítku zdobeného aj s grafitom
BALUSRÁDA
zábradlie, zložené z jednotlivých okrúhlych, alebo štvorhranných stĺpikov, kužeľov (balustrov) výrazne profilovaných, hore s krycou doskou a na boku s nízkymi piliermi (postamentmi)
BÁN
1. šľachtic, miestodržiteľ, politický náčelník v juhoslovanskej bánovine
2. zástupca kráľa v bývalej chorvátskej bánovine
BARBAKAN
predsunutá hradba (bašta) obyčajne polmesiacového (kruhového) pôdorysu pred bránou hradu (mesta), alebo predsunutá vstupná stavba v podobe bašty, v ktorej je brána so zdvíhacím mostom
BAROK
umelecký sloh, ktorý sa v 17. a 18. storočí výrazne uplatnil nielen vo výtvarnom umení. Vyšiel z Talianska a vytvoril najmä v západoeurópskych krajinách celý rad podôb. Od ranného baroka cez vrcholný až k neskorému baroku sa menili aj jeho typické znaky, ku ktorým patrí v architektúre komplikované usporiadanie častí priestoru, dopredu a dozadu ustupujúce múry, bohatstvo článkov a detailov, zložitý pôdorys atď. V sochárstve sa uplatňujú sochy v pohybe s rozviatymi súčasťami odevov. Svojským spôsobom sa uplatnil aj vo fortifikačnom staviteľstve.
BASTIÓN
základná jednotka sústavy pevnostných hradieb, vysunutá z valu opevnenia, obyčajne tvaru päťbokého hranola s vnútornou otvorenou hranou. Sústavu bastiónov vytvorili talianski architekti a prepracovali a zdokonalili ju v 17.storočí vo Francúzku.
BAŠTA
vežovitá predsunutá časť opevnenia s centrálnym pôdorysom, umiestňovaná na rohoch alebo rovných úsekoch hradieb
BAZILIKA
starokresťanský kostol, ktorého typ vychádzal z antickej architektúry, obyčajne so strednou prevýšenou loďou a bočnými nižšími loďami oddelenými od hlavnej arkádami. Prekonáva cez stáročia vývoj k románskej a gotickej bazilike z ktorej vychádza pseudobazilika, alebo halový priestor či halová stavba
BIEDERMAIER
životný a obytný štýl, ktorý vznikol v Nemecku a v prvej pol. 19 stor. Uplatnil sa v nábytkovom umení a maliarstve; rozšíril sa aj u nás. Sledoval najmä pohodlný život meštiackej triedy
BOSÁŽ
plastické vyznačenie kvádrového kamenného muriva používané zvyčajne na nároží múrov, ktoré vytváralo štvorboké plytké ihlany (tzv. diamantová bosáž pripomína formy brúsených diamantov)
CIMBURIE
zúbková ukončovacia časť muriva hradieb, alebo veží v podobe striedania zubov a výrezov slúžiacich ako výhľad i kryt stredovekých strelcov. V architektúre 19. stor. používané dekoratívne.
CISTERNA
1. vydlabaná jama v zemi; nádržka
2. murovaný vodojem alebo v skale vytesaná nádrž na (dažďovú) vodu
COUR D`HONNEUR
čestné nádvorie alebo čestný dvor. Priestor uzavretý troma krídlami barokového kaštieľa alebo vytvorený menšími druhmi architektúry, niekedy na štvrtej strane uzavretý kovanými mrežami
ČUČKA
motív českej renesančnej architektúry v podobe gulí, váz, balustrov, šušiek, ktorými vrcholili vertikály na štítoch, štítových rímsach, aby oživili siluetu stavby.
DISPOZÍCIA
v architektúre pôdorysný i výškový rozvrh stavby, usporiadanie hmoty a priestoru podľa účelu, na ktorý stavba vznikla.
DOMINANTA
pohľadovo významný motív v sídliskovom celku, vyvrcholenie hmoty architektonického diela, ktoré ovláda stavbu, alebo skupinu stavieb.
DONÁCIA
1. darovanie, venovanie, obdarovanie
2. dar
DONÁTOR
darca, v minulosti jednotlivec zobrazený v umeleckom diele, ktorý venoval prostriedky na jeho vznik, v gotike a renesancii často zobrazený z celou rodinou
DONJON, DONŽON, BERGFRID
hlavná a najdôkladnejšie postavená veža stredovekého hradu, posledné miesto obrany.
EMPÍR
jedna z foriem klasicizmu, ktorá vznikla v rokoch 1800-1830 vo Francúzsku a rozšírila sa do Európy. Uplatnila sa v architektúre, nábytkovom umení, kde nadviazala mnohými detailmi na rímsko-egyptskú ornamentiku (sfingy, meandre a i.) pod vplyvom Napoleonových výprav do Egypta.
EMPORA aj TRIBÚNA, GALÉRIA
oddelený priestor v zadnej, alebo bočnej časti kostola, v ktorom sa zhromažďoval určitý druh veriacich (napr. ženy, mníšky v kláštoroch, zemepán a jeho rodina, speváci atď.)
ENEOLIT
v archeológii neskorá doba kamenná prechod medzi neolitom a bronzovou dobou, cca 2100-1700 pred n. l. Charakterizujú ho lokálne rôzne kultúry napr. na Slovensku kultúra kanelovanej keramiky.
EPITAF
zvyčajne figurálne riešený pamätník mŕtvemu vo forme kamennej dosky s reliéfom a nápisom, ktorý postavili k vnútornej, alebo vonkajšej strane kostola (za epitafom nie je hrob, teda nie je náhrobník).
FAJANSA, MAJOLIKA, KERAMIKA
druhy výrobku z pálenej hliny, ktorá pred tým dostala polevu zdobenú maľbou, alebo plastikou. Známa od staroveku, zdokonalená v talianskych strediskách (najmä Faenze) koncom stredoveku. U nás ju rozšírili habáni.
FASÁDA, PRIEČELIE
stena architektonickej jednotky, stavby, na ktorú sa sústreďuje pohľad. Budova môže mať dve fasády (napr. v baroku vstupnú a záhradnú; v ulici môžu byť aj bočné fasády) Celkove je obrazom vnútorného rozčlenenia domu, poschodí, pri kostole zvýrazňuje počet lodí.
FORTIFIKÁCIA, OPEVNENIE
terénne úpravy spojené so stavbami na ochranu proti nepriateľskému útoku. Využívala prírodné podmienky a prispôsobovala sa rozvoju vojenských prostriedkov, vývoju zbraní a vojenskej taktike. Teoreticky rozpracovaná hlavne v období baroka.
FOYER
pôvodne priestor s ohniskom, dnes najmä sála v divadle, alebo monumentálnej budove, kde sa zhromažďujú návštevníci.
FRANCÚZSKY PARK
druh parku, v ktorom sa uplatňuje architektonicko-geometrické usporiadanie. I keď jeho princípy sú dávnejšie, už zo stredoveku, vrchol rozkvetu dosiahol od polovice 17. storočia vo Francúzku. Hlavná os parku sa stala predĺžením hlavnej osi kaštieľa a na jej konci bývala ďalšia menšia architektúra. Geometrické usporiadanie strihaných kríkov, alebo alejí symetricky sledovalo hlavnú cestu. V parku sa používali ďalšie prvky (schody, gloriety, oranžérie, belveder), ktoré tvorili aj samostatné kompozičné jadrá jednotlivých častí parku.
FRESKA
nástenná maľba do mokrej omietky; farby po uschnutí sa spoja s vápnom a dostanú svietivý tón. Technika freskovej maľby (najmä v renesancii a v baroku) dosiahla v Taliansku vysoký stupeň a rozšírila sa aj do ostatných európskych krajín.
FRONTÓN
štít na priečelí budovy, alebo nad portálom, dverami, oknom.
GALÉRIA
reprezentačná miestnosť v barokovom kaštieli; často ju používali ako výstavnú sieň umeleckých diel (dnešný najčastejší význam takejto inštitúcie); v kostoloch tiež EMPORA, alebo otvorená chodba.
GLORIETA
záhradný pavilón, malá stavba, stĺpový malý chrám v parku, alebo na vyvýšenom mieste.
GOBELÍN
nástenný koberec, často s bohatými figurálnymi výjavmi.
GOTIKA
univerzálny sloh európskeho stredoveku. Vedúcim umením gotiky je architektúra. Jej charakteristickými znakmi sú lomené oblúky, rebrová krížová klenba a oporný systém tenkých a vysokých múrov.
HALOVÁ STAVBA
kostolná stavba, ktorej bočné lode sú rovnako vysoké, ako hlavná loď a spoločne zakryté jednotnou strechou. Okná na bočných lodiach bývajú veľké, aby stačili presvetliť aj hlavnú loď oddelenú od bočných lodí stĺpmi, alebo piliermi (inak sú usporiadané lode v BAZILIKE).
HALŠTAT
v archeológii staršia doba železná v strednej Európe (asi 700 až 400 pred n. l.).
HLAVICA
architektonický článok, ktorý ukončuje vertikálnu (hornú) časť (stĺpy, piliere, pilastre) s vyhranenými tvarmi pre určitý sloh, napr. iónska hlavica s volútami, korintská hlavica s dekoratívne upravenými listami akantu, kompozitná hlavica, ktorá spájala iónsku a korintskú hlavicu a používali ju v rímskej architektúre. Aj stredovek (románsky a gotický sloh) vyvinul vlastné podoby hlavíc. K antickým sa však architektúra častejšie vracala.
CHRONOSTIKON
text (často veršovaný), v ktorom súčet hodnoty písmen vyznačených veľkosťou, alebo farbou dáva v hodnote rímskych čísel letopočet.
IKONOGRAFIA
náuka o námetoch, u niektorých náuka o náboženských námetoch výtvarného umenia, ktorá opisuje a porovnáva spôsoby zobrazenia a naznačuje ich vývoj.
ILUZIONISTICKÝ
vo výtvarnom umení opticky pôsobivé zobrazenie deja, vecí a priestoru v ploche obrazu, ktoré má vytvoriť ilúziu skutočnosti, maliarskymi, alebo sochárskymi prostriedkami. V kompozícii otvára priehľady do fantastických architektúr, umiestňuje do nich figurálne výjavy.
KANELOVANÝ
žliabkovaný, s priehlbinami v drieku stĺpa, alebo pilastra; medzi jednotlivými žliabkami je ostrá hrana, alebo medzera.
KARIATÍDA
plastika ženskej postavy, ktorá má v architektúre funkciu podporného článku. Uplatňuje sa v gréckej architektúre, neskôr sa znovu vracia v renesancii.
KARNER
románska okrúhla, alebo polygonálna cintorínová kaplnka, suterén ktorej slúžil ako kostnica (ossarium) a horný priestor ako kaplnka.
KARTUŠA
ozdobne orámovaná plocha. Útvar s ozdobným okrajom, používaný najmä v renesancii a baroku v architektúre, maľbe, grafike a plastike. Vnútorné plochy kartuší mali často nápisy, alebo erby.
KASTELÁN
v stredoveku správca alebo veliteľ hradu, v neskorších časoch správca hradu, zámku alebo verejnej budovy.
KAZETOVÝ STROP
druh dreveného (trámového) stropu, ktorého konštrukcia utvárala medzi dvoma radmi hrád (pozdĺžnymi a priečnymi) štvorcové vpadnuté kazety, do ktorých sa umiestňovali napr. maľby alebo plastika.
KLASICIZMUS
názov slohu, ktorý nadväzoval rôznym spôsobom na klasické umenie antiky a neskôr aj renesancie; od neskorej renesancie prechádzal 17. a 18.storočia. tak, že koncom 18., a v prvej polovici 19. storočia znovu ožíva a vytvára špecifické lokálne typy (vo Francúzku, u nás).
KLAZÚRA
súbor priestorov v kláštore, ktoré boli uzavreté a vyhradené len určitej skupine (napr. mníšky).
KLENBA
architektonický útvar, ktorý z hornej časti uzaviera priestor, opiera sa o murivo; vytvára ho rôzny materiál (najmä kameň a tehla). Tlak klenieb sa prenáša do podporovacích častí a múrov. Niektoré druhy klenieb: česká klenba má v pôdoryse štvorec a je pologuľatá; hrebienková klenba nahradzuje rebrá tenkými hranami v omietke; hviezdicová klenba je zložitejšia rebrová klenba, ktorá vytvára hviezdové motívy; korýtková klenba je valená klenba s priečne zaklenutými čelami; lunetová klenba je valená klenba s lunetami; pruská klenba je pologuľová klenba, ktorá má v pôdoryse obdĺžnik; rebrová klenba je konštrukčne založená na rebrách na mieste hrán, v ktorých sa stretávajú plochy; valená klenba je základný druh klenby, ktorá tvorí plášť polvalca, môže byť aj lomená; zrkadlová klenba je korýtková klenba, ktorej vrchná časť je horizontálne odrezaná.
KOMITÁT
župa, stolica v Uhorsku.
KONZOLA
nosný kamenný článok, ktorý vystupuje z múru, podpiera balkón, arkier, rímsu, nesie sochu; dekoratívne ju môže vytvárať volúta, alebo iná profilácia.
KORDÓNOVÁ RÍMSA
druh pásmovej rímsy, ktorá delí budovu na jednotlivé poschodia.
KRAKOREC
masívny kamenný nosník vysunutý zo steny ako podpora vystupujúcich častí (balkóna, pavlače, arkiera); obyčajne sa hmotou stupňovanie zmenšuje.
KRÍŽOVÁ CHODBA, AMBIT, KVADRATÚRA
štvorcový zaklenutý priestor, ktorý v podobe ochodze obieha nádvorie kláštornej budovy, otvorený arkádami (často vyplnenými kružbami) navonok do tzv. rajského dvorca.
KRUŽBA
gotický ornament na múre, alebo voľný prelamovaný, ktorý vyplňuje oblúky, alebo okná. Tvoria ho geometrické krúžené obrazce, ktoré sa postupom času komplikovali a vytvárali spleť asymetrických útvarov (napr. plamienkov).
KÚRIA
označenie panského sídla, lokálne používané, obyčajne malých rozmerov, málo sa líšiace od väčšieho domu používajúce slohové prvky.
LABANEC
cisársky vojak za povstania Thökölyho, Rákócziho a Bocskaya.
LATÉN
(podľa švajčiarskeho náleziska La Tene) mladšia doba železná; laténska doba.
LATERNA, LAMPÁŠ
malá nadstavba na kupole s osvetľovacím otvorom, ktorá dosadá na plášťový útvar, tzv. tambur.
LIMES ROMANUS
hranice Rímskej ríše, okolo ktorej Rimania vytvorili pohraničný obranný systém s pevnôstkami a tábormi; zasahovali aj na územie Slovenska, lebo severnú hranicu ríše tvoril od 2. do 5. storočia Dunaj.
LIZÉNA
zvislý plochý pás, ktorý člení stenu a predstupuje v murive, alebo len v omietke pred jej líce a na rozdiel od pilastra nemá ani pätku ani hlavicu.
LOGGIA
časť stavby otvorená na vonkajšiu stranu arkádami, alebo dnes aj bez nich; obyčajne chodba, alebo samostatná stavba takto otvorená na jednej či viacerých stranách.
LUNETA
plocha, ktorú tvorí polkruhové pole oblúku nad dverami, oknami; v maliarstve tvar nástenných a závesných malieb; v architektúre vzniká lunetová klenba prienikom dvoch valených klenieb rôznej výšky a rozponu.
MASKARÓN, MASKA
ozdobný motív v architektúre v podobe ľudskej tváre, obyčajne štylizovaný, alebo ako antická divadelná maska; častý v gotike.
MOTTA
typ stredovekého hrádku z 12. - 13. storočia v západnej Európe a v Čechách s umelým vyvýšením ústrednej obytnej časti.
NADPRAŽIE
stena nad otvorom dvier, alebo okna.
NIKA
výklenok, pravouhlé, alebo okrúhle rozšírenie priestoru prehĺbením v stene.
OCHODZA
komunikácia, ktorá vedie okolo budovy, alebo jej časti a je s ňou spojená; chórová ochodza viedla okolo chrámového chóru a pri veľkých kostoloch mala na vonkajšej strane ešte veniec kaplniek otvorených do chórovej ochodze.
OKTOGONÁLNY
osemhranný.
ORATÓRIUM
v architektúre vyvýšený oddelený a uzavretý priestor, miestnosť vyhradená v kostole pre mníchov (kláštorné kostoly) alebo pre šľachtické rodiny. Niekedy vystupuje z bočnej, alebo vstupnej steny a má samostatný prístup.
OSTENIE, ŠPALETA
zvislé okraje múrov, ktoré vymedzujú okná a dvere; postranné časti otvoru okien a dvier; môžu byť pravouhlé, alebo zošikmené.
PALATÍN
najvyšší kráľovský úradník v Uhorsku.
PALISÁDA
drevená ohrada, ohrada z kolov.
PARAPET, POPRSNICA
plné murované zábradlie, alebo podokenná výmurovka, ktorá oddeľuje rôzne úrovne, ohradzuje terasy.
PARKAN
súčasť opevnenia, 10 - 12 metrov široký pás medzi hradobným múrom a vonkajším nižším parkanovým múrom nad priekopou.
PILASTER
stavebný článok, ktorý má dekoratívnu úlohu a tvorí ho plochý, do múru zapustený pilier; má pätku, driek a hlavicu. Člení múr, alebo zdôrazňuje okná a portály.
PILIER
zvislá murovaná, alebo monolitická (kamenná) podpora, ktorá má pôdorys štvoruholníka, alebo z neho odvodených obrazcov. Má pätku i hlavicu, ale môže byť aj bez nich.
POLYGONÁLNY
mnohostranný; označuje najmä v gotike typ uzáveru, ktorý tvorí niekoľko strán mnohouholníka.
POLYCHRÓMIA
mnohofarebnosť, zafarbenie plastík.
PORTÁL
architektonicky zdôraznený vchod do budovy (kostola,paláca).
PORTIKUS
stĺpová predsieň pred hlavným vchodom do budovy, používaný často v antickej architektúre, potom znovu aj v novovekom staviteľstve v monumentálnych budovách.
PROFILÁCIA
vytváranie profilu napr. kamenného rebra, jej zmeny sú charakteristické pre určité časové obdobia.
QUATTROCENTO
označenie talianskeho renesančného umenia v 15. storočí.
RENESANCIA
obdobie charakteristické snahou o obrodu antického myslenia a umenia na začiatku novoveku.
RÍMSA
jednoduchý alebo členený pás vystupujúci z muriva; je vodorovným prvkom architektúry, ktorý má členiacu i konštruktívnu funkciu. Podľa polohy je rímsa soklová pri základe stavby, kordónová, alebo pásová delí poschodia, parapetná, naddverová, hlavná, podstrešná a i.
RIZALIT
časť stavby, ktorá trocha vystupuje obyčajne z fasády po celej výške budovy. Podľa vzťahu k strednej osi ide o stredný, alebo bočný rizalit.
RENESANCIA
znovuzrodenie. Veľký kultúrny pohyb v 14.-16. storočí. Je výrazom vyvíjajúcej sa buržoázie. Renesančné umenie opúšťa úzky rámec náboženského umenia a jeho snahou je zachytiť reálny život a jeho krásu. V architektúre nastúpila po gotike. Preberá prvky antického (gréckeho a rímskeho) umenia.
ROKAJ
motív rokokového ornamentu, ktorý vznikol z mušle vo Francúzku, asymetrický, v stredoeurópskej oblasti zmenený na masívny útvar hrebienkov rôzneho druhu na miesto abstraktných foriem; charakteristický pre obdobie po polovici 18 storočia.
ROKOKO
neskoré obdobie baroka, v podstate dekoratívneho charakteru, ktoré sa obracia od monumentálneho dramatického vypätia vrcholného baroka k zjemneniu a zdrobneniu. Jeho charakter podopiera aj bohatá dekorácia interiérov a nábytku. V plastike sú jeho výrazom drobné porcelánové figúrky, v maliarstve menšie formáty pastelových obrázkov, v obľube sú pastierske hry a komická opera.
ROMÁNSKY SLOH
stredoveké výtvarné umenie od polovice 11. do polovice 13.stor., ktoré vychádza z predchádzajúceho umenia, ale dospieva k samostatnému prejavu v jednoduchých formách. V architektúre prevládajú cirkevné stavby s hrubými múrmi; charakteristické sú polkruhové oblúky a valená klenba. Plastika pokrýva hlavice a portály. Už na začiatku jeho vývoja sa utvárajú školy (Taliansko, Francúzsko, Nemecko a i.), ktoré majú ďalej svoje regionálne okruhy.
ROMANTIZMUS
myšlienkový smer 19.stor., ktorý už pred tým začal prenikať do všetkých odborov kultúry, najprv v literatúre, ďalej ovplyvnil architektúru a figuratívne umenie; uprednostňoval gotiku (neogotika), ďalej tzv. maurský a byzantský sloh; neskorý romantizmus prechádza do purizmu, hľadajúceho základný kánon gotiky a odstraňujúci ďalšie umelecké premeny na architektonickom diele.
ROMBOID
kosodĺžnik.
RONDEL
stavba, alebo priestor kruhového pôdorysu, vo fortifikačnej architektúre výbežok z hradieb s polkruhovou základňou.
ROZETA
ružica, motív plastického, alebo plochého ornamentu dekoratívne prepracovaný vo forme ruže (renesancia, klasicizmus, empír).
ROZRILINA
rastlinný motív akantových listov a úponkov používaný v antickej, renesančnej i barokovej ornamentalike.
RUSTIKA
plastické vyznačenie kvádrového muriva hrubým prikresaním čela kvádrov.
SALA TERENA
otvorená miestnosť v prízemí paláca alebo vily, ktorá nadväzuje na záhradu, a teda je v úrovni jej terénu najmä v období baroka; interiér bohato dekorovaný plasticky i maliarsky.
SECESIA
umelecký smer z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý hľadal najmä v maliarstve nové cesty v štylizácii formy a oslobodení od tradície. V jednotlivých krajinách Európy dostáva nielen rôzne názvy, ale aj tendencie protestu proti oficiálnemu umeniu, a preto výrazne lokálne odlíšené. Okrem maliarstva sa uplatnila v remeslách i architektúre.
SEDÍLIA
výklenok so sedadlami, nad ktorým je oblúk, alebo kružba na konzolách alebo stĺpikoch, niekedy sa tak označuje sedadlo na južnej strane svätyne kostola.
SEDLOVÝ PORTÁL
druh gitického portálu, na ktorom vrchnú časť už netvorí lomený oblúk, ale horizontálna čiara so štvrťkruhmi v nárožiach.
SEGMENT
úsek, diel, článok.
SGRAFITO
maliarska technika výzdoby architektúry, ktorá vzniká vyškriabaním vo viacerých vrstvách rôzne sfarbenej omietky (naspodku obyčajne farebná, na nej biela); používajú sa ornamentálne vzory, rastlinné alebo figurálne výjavy; na nárožiach boli v renesancii časté vzory podobné listu (tzv. listové sgrafito). Technika bola veľmi rozšírená v renesancii, používa sa aj dnes.
STRECHA
ukončujúca časť stavby, ktorú tvorí krov a krytina. Delí sa podľa sklonu a podľa celkového tvaru na základné druhy a ich kombinácie. Najjednoduchšia je pultová strecha (spád na jednu stranu), ďalej sedlová (spád na obe strany), valbová (sedlová zošikmená na bočnej strane, alebo na oboch stranách), manzardová (kombinácia dvoch, alebo štyroch sedlových striech rôzneho sklonu) atď.
SUTERÉN
podlažie stavby, ktoré je pod prízemím.
ŠAMBRÁNA
dekoratívne orámovanie okenného otvoru v ploche steny s prípadnou ozdobou (barokové šambrány mávajú napríklad uši).
ŠTÍT
v architektúre časť stavby, ktorou pokračuje múr v strešnom priestore (alebo od neho odčlenený lomenicou), obyčajne trojuholníkový (aj v drevenej architektúre), prerušovaný alebo zdobený.
ŠTUKA
rýchlo tvrdnúca biela miešanina sadry, vápna, piesku a vody, ktorá je základným materiálom pre omietky, alebo modelovanie rôznych reliéfnych výzdob i voľnej plastiky.
TAPETA, ČALÚN
poťah stien (plátenný, alebo papierový, niekedy aj kožený) potlačený opakujúcim sa geometrickým, alebo figurálnym vzorom.
TEKTONIKA
1. náuka o umeleckej tvorbe stavieb a nábytku.
2. prostriedok architektonickej kompozície, ktorý sleduje konštrukčné vlastnosti materiálov na vyjadrenie statickej funkcie určitým tvarom.
TERASA
ohradená plocha na podmurovke pri stavbe, tiež prírodný alebo umelý stupeň v záhradnom teréne; plochá prístupná časť stavby vo výške poschodí, alebo strechy.
TERRA SIGILLATA
v archeológii keramika z obdobia rímskeho impéria najčastejšie červenkavej farby, zdobená odtlačkami z formy.
TRIUMFÁLNY OBLÚK, VÍŤAZNÝ OBLÚK
vstup z hlavnej lode baziliky i neskoršieho typu kostola do svätyne (presbytéria); najprv murovaný, obyčajne polkruhový oblúk, v gotike lomený a kamenný.
TYMPANÓN
v architektúre trojuholníková, polkruhová, alebo segmentová plocha štítu nad priečelím, portálom, alebo oknom. Už v antike v jeho ploche bola reliéfna výzdoba.
VALOVÉ OPEVNENIE
obyčajne opevnenie hradišťa alebo hradu, ktoré pozostáva zo sústavy navŕšeného valu a vykopanej priekopy, spevnenej palisádou, alebo múrom.
VESTIBUL
vstupný priestor monumentálnej architektúry.
VIKIER
otvor v streche upravený ako malá strieška (sedlová alebo pultová) ktorá okrem osvetlenia povalového priestoru tvarovo obohacuje strechu.
VÍŤAZNÁ BRÁNA
brána ktorú v Ríme dali stavať cisári na oslavu vojenského víťazstva s jedným, alebo troma oblúkovými priechodmi, zdobená bohatými reliéfnymi výjavmi.
VLYS
časť antického trámovania medzi architrávom a rímsou; býval hladký, alebo zdobený; vodorovný pás vyplnený figurálne, alebo ornamentálne reliéfom i maľbou.
VOLÚTA
špirálový závit, motív výzdoby (v archeológii keramika volútová), používaný pomerne často napr. na hlavici iónskeho a korintského stĺpa; útvary na štíte barokového domu v Čechách atď.
ŽUPA
väčšia administratívna jednotka.
ŽUPAN
správca župy.