Lietava hrad, ruina

Lietava « Žilina « Žilinský kraj (Trenčianská stolica)

Zrúcaniny hradu z 13.storočia viackrát prestavovaného v 15. a 16. storočí. Spustol v 18. storočí.

Historické názvy

Lietavský hrad; 1316 Lytwa, 1318 castrum Litwa

Popis

Zrúcaniny hradu z 13.storočia viackrát prestavovaného v 15. a 16. storočí. Spustol v 18. storočí.

Poloha N49.160627,E18.684903

Na skalnom ostrohu vrchu Cibuľník v Súľovských vrchoch, 633 m.n.m.

mapa

Prístup

Zo Žiliny autobusom do Lietavy alebo Lietavskej Svinnej.
Z Lietavy: Zo zastávky Lietava, majer (395 m.n.m.) po modrej turistickej značke (2749) stúpame širokou stráňou na vrch Cibuľník. Z rázcestia významovou odbočkou na hrad.
Z Lietavskej Svinnej: Zo zastávky v centre obce (420 m.n.m.) po zelenej značke (5657) strmo na vrch Cibuľník. Po významovej odbočke modrej značky na hrad.
Ďalšie informácie: turistická mapa 157 Súľovské vrchy, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec

História

Hrad Lietava leží južne od Žiliny a svojou rozlohou patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku. Jeho gotické jadro spolu s hranolovitou vežou postavili na začiatku 14. storočia a pôvodne bol majetkom rodiny Balassovcov. Skoro sa ho však zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý správou hradu poveril svojho kastelána Ondreja, vyobcovaného z cirkvi nitrianskym biskupom Jánom. Po Matúšovej smrti sa Lietava stala kráľovským majetkom. Ľudovít z Anjou ju dal do úžitku Štefanovi Bebekovi z Plešivca a v držbe jeho potomkov bol potom hrad bezmála sto rokov. V čase vlády Mateja Korvína bol majiteľom Lietavy Pavel Kiniži, ktorý postavil opevnenie prvého predhradia s vežou. Po ňom sa stal hrad vlastníctvom mocného rodu Zápoľských. Ján Zápoľský ho daroval svojmu kapitánovi Mikulášovi Kostkovi a keď tento prešiel neskôr na stranu kráľa Ferdinanda I., potvrdil aj on roku 1532 jeho vlastníctvo na Lietavu. Kostkovu dcéru si vzal za manželku František Thurzo, a tým ho získal do majetku tohto rodu. Thurzovci v druhej polovici 16. storočia hrad podstatne rozšírili a opevnili. Vybudovali renesančné opevnenie druhého predhradia, postavili rozmerný polkruhový bastión a zvýšili aj múry vnútorného hradu. V prvej polovici 17. storočia si hrad a panstvo rozdelili dcéry Juraja Thurzu, čo bolo začiatkom jeho záhuby. Od polovice 17. storočia začal pomaly pustnúť a v nasledujúcom storočí bol už celkom opustený. Povesti o Lietave sa opierajú o historicky nepodloženú tradíciu, že pôvodný hrad bol zničený už za tatárskeho vpádu roku 1241.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
1. Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.