Vršatec hrad, ruina

Vršatské Podhradie « Iľava « Trenčiansky kraj (Trenčianská stolica)

Zrúcaniny gotického hradu posteveného v polovici 13. storočia. Spustol na začiatku 18. storočia po výbuchu pušného prachu.

Historické názvy

Vršatský hrad, Levia skala; 1316 Oruslankw, 1348 Orozlankw, 1417 Orozlanky, 1447 castrum Lebenstein, 1491 Wrssatec; maď. Oroslánkó, nem. Lowenstein

Popis

Zrúcaniny gotického hradu posteveného v polovici 13. storočia. Spustol na začiatku 18. storočia po výbuchu pušného prachu.

Poloha N49.065614,E18.151102

Na skalnom brale vysoko nad údolím Váhu v Bielych Karpatoch, 805 m.n.m.

mapa

Prístup

Autobusom SAD z Ilavy cez Pruské do Vršatského Podhradia. Zo zastávky pokračujeme po ceste hore dedinou až do priesmyku medzi dvoma bralami. Odbočíme vľavo popri viacjazyčnej informačnej tabuli a necháme sa viesť významovou odbočkou turistickej značky až na hrad.

História

Patrí k hradom stredného Považia. Strmým bralom chránený hradný kopec bol osídlený už v dobe bronzovej. Po zriadení uhorského štátu tu postavili strážnu vežu s malým vojenským táborom, spomínaným r.1244. Chránil severné hranice a kontroloval dôležitý priesmyk na Moravu. V 14.storočí tu už bol kamenný hrad, ktorý s výnimkou husitského obdobia v 15.storočí i naďalej podliehal kráľovi. Neobyčajne členitý terén zapríčinil rozloženie objektu do dvoch výškových úrovní. Najvyššie položená štvorboká veža zabezpečovala výhľad do širokého okolia. Až v 16. storočí počas opevňovania bol vybudovaný renesančný palác s okrúhlou baštou v dolnej časti hradu. Od 15. storočia ho vlastnila rodina Vršatských. Výslovne vojenská pevnosť dostáva pomaly aj obytný charakter. Počas búrlivého roku 1707 hrad obsadili povstalecké vojská. Keď v nasledujúcom roku boli donútené odovzdať Vršatec cisárskym, náhodný výbuch zničil veľkú časť budov. Zvyšok potom demolovali na panovníkov rozkaz.