Trenčiansky hrad hrad, zachovaný

Trenčín « Trenčín « Trenčiansky kraj (Trenčianská stolica)

Hrad, ktorý vznikol v 10. storočí, postupne bol prestavaný a rozšírený, v roku 1790 vyhorel. Rekonštrukcia hradu začala po roku 1945. V marci 2003 sa zrútila časť západného opevnenia s hmotnosť 1100 ton.

Historické názvy

Trenčiansky hrad, Trenčín; 1193 castrum de Trenchin, 1208 castrum Trincinensis, 1232 castrum Trencyn

Poloha N48.894209,E18.044738

Na skalnatom brale nad mestom Trenčín.

mapa

Prístup

Zo železničnej alebo autobusovej stanice Trenčín:
Cez Park M. R. Štefánika a Nám. SNP, na začiatku Mierového námestia doľava Matúšovou ulicou k farskému kostolu a prístupovou cestou na hrad.

História

Patrí medzi najstaršie slovenské hrady. Vznikol na mieste staršieho opevneného hradiska. Prvý raz sa spomína roku 1090. Už v tomto čase bol kráľovským strážnym hradom a strediskom pohraničného komitátu. Nepoznáme charakter jeho opevnenia v tomto čase, môžeme iba predpokladať, že sa skladal z obrannej veže, ktorá mohla byť už kamennou stavbou, pretože sa hrad v roku 1241 ubránil tatárskym vojskám. Aj v ďalšom vývoji hradu, ktorý už lepšie poznáme, bola jeho základom mohutná štvorboká obytná veža, stojaca pôvodne samostatne uprostred štvorcového nádvoria vytvoreného obranným múrom. K nemu potom pristavovali jednotlivé paláce. Prvý dal vystavať Matúš Čák Trenčiansky, ktorý získal hrad v roku 1302 a vytvoril z neho stredisko svojho rozsiahleho a takmer na kráľovi nezávislého panstva. Matúš Čák dal prestavať aj hlavnú štvorbokú vežu, ktorú neskôr po ňom pomenovali Matúšovou. Po Matúšovej smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť kráľovským majetkom. V tomto období vybudovali Ľudovítov (14. st.) a Barborin (15. st.) palác a keď sa po roku 1476 hrad dostal do rúk rodiny Zápoľských, aj tzv. Zápoľského palác (začiatkom 16. st.). Zároveň so zväčšovaním obytných častí sa zdokonaľovalo aj hradné opevnenie budovaním nových predhradí a hradieb. Opevňovacie a stavebné práce pokračovali aj v rokoch 1540 - 1560, keď bol hrad znovu v kráľovských rukách, výstavbou nových objektov a renesančných atík. Na konci 16. storočia sa dostal hrad do držby rodiny Illesházyovcov, ktorí zostali potom jeho majiteľmi až do konca feudalizmu. K ich menu sa viaže stavba tzv. sobášneho paláca a ďalšie zdokonalenie opevňovacieho systému. Za Thökölyho povstania (1678 - 1683) a rákocziovských bojov (1704 - 1708) bol hrad dlho obliehaný a poškodený. Opravné práce po roku 1708 sa obmedzovali iba na údržbu hradu, z ktorého sa po strate jeho vojenského významu pomaly vytrácal život. Keď požiar roku 1790 zničil väčšinu jeho stavieb, premenil sa na zrúcaninu. Po rekonštrukcii uskutočnenej v 70. rokoch tohto storočia je časť hradu využívaná na muzeálne účely.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
1. Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.