Spišský hrad hrad, ruina

Žehra « Spišská Nová Ves « Košický kraj (Spišská stolica)

Zrúcaniny hradu postaveného na rozhraní 11. a 12.storočia. V 14., 15., 16. a 17. storočí viackrát prestavaný. Spustol po požiari v roku 1780. Národná kultúrna pamiatka.

Historické názvy

Spiš; 1249 castrum Scypus, 1459 castrum Scepus, 1445 castrum Kirchenberg, 1465 castrum Scepeswara

Popis

Zrúcaniny hradu postaveného na rozhraní 11. a 12.storočia. V 14., 15., 16. a 17. storočí viackrát prestavaný. Spustol po požiari v roku 1780. Národná kultúrna pamiatka.

Poloha N49.000020,E20.768416

Na kopci nad obcou Spišské Podhradie, 634 m.n.m.

mapa

Prístup

Štátnou cestou č.18 alebo vlakom do Spišského Podhradia. Po (8768) na hrad. Značka pokračuje ďalej do obce Žehra. Cez hrad vedie aj náučný chodník .

História

Jeho rozsiahle zrúcaniny ležia na skalnatom hrebeni nad Spišským Podhradím. Spišský hrad vznikol už v 12. storočí. Prvý písomný doklad o ňom máme však až z roku 1209, keď bol sídlom Spišskej župy. Jeho vnútorné jadro malo už od roku 1221 kamennú ohradu, ktorá úspešne vzdorovala aj útoku tatárskych vojsk roku 1241. Po odchode Tatárov sa začala jeho ďalšia kamenná výstavba vybudovaním románskeho paláca, výstavbou dvoch predhradí a stavbou kruhovitej ranogotickej veže uprostred horného hradného nádvoria. Potom načas prerušili ďalšiu výstavbu vnútorné nepokoje po vymretí Arpádovcov (1301), keď bol hrad obliehaný a čiastočne poškodený vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho. A tak až na konci 14. storočia obklopili hrad novým veľkým predhradím, nadväzujúcim na jeho staršie opevnenia. K väčšej stavebnej činnosti na hrade došlo aj v polovici 15. storočia, keď sa hradu zmocnili Jiskrove vojská. Vtedy zvýšili hradný múr druhého predhradia, vybudovali kamenné predhradie s priekopou a začali s výstavbou najrozsiahlejšieho západného predhradia. Po odchode Jiskrovych vojsk sa hrad načas dostal do rúk Juraja Thurzu, od ktorého ho v roku 1460 prevzal do vlastníctva koruny kráľ Matej Korvín. Skoro ho však daroval rodine Zápoľských, ktorá ho mala potom v držbe až do roku 1531. Po nej vlastnili hrad Thurzovci až do vymretia ich rodu v roku 1637. Poslednými vlastníkmi hradu boli Csákyovci, ktorým patril až do svojho zániku. Aj títo majitelia pokračovali v stavebných prácach na hrade, takže vo svojej konečnej stavebnej fáze mal päť nádvorí s niekoľkými desiatkami budov a bol tak najväčším a najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Na začiatku 18. storočia dobyli Spišský hrad povstalecké vojskák Františka Rákócziho II. Po ich vyhnaní roku 1710 stratil hrad na význame, pretože Csákyovci sa už predtým presťahovali do pohodlnejších kaštieľov v Hodkovciach a Bijacovciach a o údržbu hradu sa viac nestarali. Roku 1780 vypukol na hrade požiar, ktorý urýchlil jeho premenu na zrúcaniny.

Spracovala Zuzana Brezáková

Použitá literatúra:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.