Ostrý Kameň hrad, ruina

Buková « Trnava « Trnavský kraj (Bratislavská stolica)

Pohraničný hrad na ochranu Českej cesty postavený v 13.storočí. Za Rákocziho povstania bol hrad poškodený a postupne sa premenil na ruiny.

Historické názvy

Ostrý Kameň, Ostriež, Ostriežsky hrad, Biksárdsky hrad, 1366 Eleskw, 1394 Eleskw in wlgari theutonico Scharfessteyn, 1504 Eleskew, Ostrziess, Ozthris alias Elecskew; maď. Elesko, nem. Scharfenstein

Popis

Pohraničný hrad na ochranu Českej cesty postavený v 13.storočí. Za Rákocziho povstania bol hrad po�kodený a postupne sa premenil na ruiny.

Poloha N48.522273,E17.372838

Západný svah Malých Karpát pri obci Buková v masíve Zárub, 510 m.n.m.

mapa

Prístup

Z Plaveckého Mikulá�a: zo �elezničnej stanice po na Brezinky a strmým stúpaním na hrad, mo�no pokračova� po hrebeni cez Záruby do Smoleníc.
Z Plaveckého Petra: po �ltej značke okolo vodnej nádr�e Buková na Brezinky a po červenej na hrad.
Zo Smoleníc: najlep�ie po modrej značke kaňonovitou dolinou Hlboča a po zelenej na hrebeň Zárub. Smerom na západ po hrebeni zostup na hrad.

História

Hrad Ostrý Kameň, ináč nazývaný aj Ostrie�, le�í na strmom návr�í v priesmyku Malých Karpát v katastrálnom území obce Buková. Postavili ho v 13. storočí a v listinách sa prvý raz spomína roku 1273. Ako jeden z pohraničných hradov, strá�iacich západné hranice Uhorska, mal aj �peciálnu úlohu chráni� diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je v�eobecne známa ako tzv. česká cesta. Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený.V písomných dokladoch sa zvyčajne spomína pod názvami Scharfenstein, Élskö, Ostrí� a podobne.

Spočiatku bol kráľovským majetkom, no u� v roku 1366 sa dostal do súkromnej dr�by uhorských feudálnych rodín. Koncom 14. storočia naň dostal donáciu od kráľa �igmunda známy vojvoda �tibor. Od 16. storočia patril Czoborovcom spolu i s feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo. Sám hradný objekt sa skladal z tzv. horného gotického hradu s vnútornou ve�ou, palácom a kaplnkou a z ni��ie polo�eného dolného renesančného opevnenia. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej dr�by Pálffyovci, ktorí preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján. Od toho času hrad pustol a zostali z neho len zrúcaniny.

Spracovala Zuzana Brezáková

Pou�itá literatúra:
1. Ľudovít Janota: Slovenské hrady; vyd. Tatran, 1974, 4. vyd.