Šaštín hrad, zaniknutý
Zaniknutý hrad postavený v 12. storočí.
Historické názvy
Šaštínsky hrad
Popis
Zaniknutý hrad postavený v 12. storočí.
Poloha N48.641632,E17.144266
Na pravom brehu rieky Myjava pri moste.
História
Webová stránka mesta Šaštín-Stráže uvádza:
„V dobe od druhej polovice 10.storočia do roku 1250, bolo územie nášho mesta už evidentne osídlené (R. Marsina, A. Habovštiak, 1980). Očividným dôkazom tejto skutočnosti je zmienka o Šaštíne z roku 1218, kedy Imrich II., syn Bélu III., daroval majetok lebényenského kláštora, ktorý sa volal Sassin, györovskému rodu. Názov nášho mesta bol vzatý z maďarského „sás” (šašina, tŕstie), lebo sa rozprestieralo na území, ktoré malo dookola veľa močiarov (A. Vajčiová,1998). Sasvár (Šaštín) sa spomína najmä v súvise s hradným županátom a sídlom Archidiakonátu Šaštín. Toto cirkevno-správne územie sa v druhej polovici 13.storočia rozprestieralo na území dvoch komitátov – bratislavského a nitrianskeho (P. Ratkoš, 1980). Uvedené datovanie o Šaštíne (1218) sa však rozchádza s inými údajmi, rokom 1210 v súvise so Šaštínskym archidiakonátom (H. Radványi) a rokom 1233 (R. Marsina, 1971). Akokoľvek je to už s datovaním prvej zmienky o meste, Šaštín bol určite najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (niekdajšie Stráže nad Myjavou).“
„V uvedených storočiach, okrem strategického významu vodného hradu Šaštín, malo naše mesto aj hospodársky význam. V roku 1535 sa na príkaz Ferdinanda I. (1526–1564) hrad opravil a pozmenil na pevnosť s hviezdicovitým pôdorysom. Hoci Šaštín nebol veľmi ohrozovaný tureckým vojskom, posádka pevnosti mala 150 pešiakov a 30 jazdcov. Úlohou posádky šaštínskej pevnosti bola aj ochrana trás obchodných ciest (dunajskej, českej a znojemskej)“