Michalov hrad hrad, ruina

Veľké Uherce « Partizánske « Trenčiansky kraj (Tekovská stolica)

Nepatrné zvyšky hradu na bralnatom vrchole. Zanikol pred rokom 1293.

Poloha N48.561356,E18.410082

Na bralnatom bočnom hrebeni Tribečských vrchov, neďaleko od cesty Zlaté Moravce - Partizánske, 540,9 m.n.m.

mapa

Prístup

Z Ondrašovej - Autobusom z Partizánskeho cez Veľké Uherce a Kolačno na konečnú do Ondrašovej. Odtiaľ pokračujeme neznačkovanou lesnou cestou hore dolinou (vľavo Michalov vrch) až na hrebeň po križovatku s . Doľava a popri plote zvernice 500-1000 metrov a znova vľavo vyšlapaným chodníkom bočným hrebienkom na Michalov vrch. Výstup trvá asi hodinu.
Zo sedla Vrchhora - Autobusom z Partizánskeho alebo Zlatých Moraviec na zastávku Vrchhora. Po k horárni Vrchhora (blízko zrúcanina renesančného kostola a barokovej kaplnky). Asi 100-200 metrov ďalej zabočíme vpravo na Michalov vrch.

História

Významné hradisko, neskôr hrad. Pri vzniku hradu (asi 10. storočie) využité pôvodné hradisko. Zvýšil sa pôvodný laténsky násyp a vybudoval druhý zemný násyp okolo celého bralnatého temena Michalova. Takto vznikol včasnofeudálny španí hrad na elipsovitej ploche probližne 100 x20 metrov. Tento hrad nazývaný aj hrad Uherce udržal si významné postavenie aj v 12. storočí, kedy sa vybudovalo nové spevnenie. Na rozhraní 12. a 13. stor. hradisko prebudovali postavením elipsovitej kamennej hradby a dvoch vnútorných bášt na pevný kamenný hrad. Z bášt (severná 13,5 x 10 m, južná 12 - 11 m) sa zachovali iba málo prečnievajúce zvyšky. Stavebná technika a mohutnosť múrov sa pozoruhodne vyníma z toho, čo sa doteraz vedelo o stavbe kamenných hradov pred tatárskym vpádom. Elipsovitá hradba široká 4 metre sa skladala z dvoch rovnobežných murov spojených v celok výplňou z nabitej hliny a na zúžených koncoch čneli dve pevné bašty (pri južnej bola do skalného podložia zahĺbená cisterna na vodu).

Výstavbou neďalekého hradu Hrušov starší Michalov strácal svoje opodstatnenie. Zánik významu hradu súvisí aj s rozkladom královských majetkov v 13 stor. a aj po tatárskom vpáde. Tunajšie majetky sa dostali do držby rodu Čákovcov. Začiatko 14. storočia už rozrumenný hrad Michalov už celkom stratil význam a tým aj možnosť obnovy. Na rozhraní 13. a 14. stor. sa opevnenie zmenšilo iba na severnú baštu, po zrumení hradby oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou. Azda z roku 1321 je o hrade posledná písomná zmienka - zaujatie hradov na na severnom Ponitrí županom Omodejom pre kráľa Karola Roberta (mohlo ísť aj o hrad Uhrovec).

Spracoval Jozef Schwarz st.

Literatúra:
Ruttkay A.: Hradisko a hrad pri Veľkom Klíži-Klížskom Hradišti. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974. Archeologický ústav SAV v Nitre 1975, str.96 - 97.