Devín hrad, ruina

Bratislava-Devín « Bratislava IV « Bratislavský kraj (Bratislavská stolica)

Zrúcaniny gotického hradu nad ústim Moravy do Dunaja, neskôr viackrát prestavaného. Prvý raz spomínaný v roku 864 a zničený v roku 1809. Ruina je zakonzervovaná, nachádzajú sa tu výstavné priestory. Národná kultúrna pamiatka.

Historické názvy

Devínsky hrad, 864 Dowina (id est puella), 1320 castelanus de Devin

Popis

Hrad prvýkrát spomínaný vo Fuldských análoch 864, jeho lokalita však bola osídlená od praveku. Viackrát prestavaný. V roku 1809 ho napoleonské vojská zničili vyhodením do vzduchu. Od 30-tych rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb. Hrad je zakonzervovaný, nachádzajú sa tu výstavné priestory. Hrad je od roku 1961 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Poloha N48.173876,E16.978175

Na brale nad sútokom Moravy a Dunaja, na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, 212 m.n.m.

mapa

Prístup

Autobusom MHD:
Zo zastávky Most SNP linkou 29 na zastávku Hrad Devín, potom pešo k hradu.

Autom:
Parkovanie je možné na Slovanskom nábreží priamo pod hradom.

História

Návršie osídlené v celom praveku od eneolitu, neskôr predsunutá rímska strážna stanica patriaca vojenskému táboru v Carnuntume v Rakúsku. Významná slovanská pevnosť a sídlo slovenských kniežat, prvý krát sa spomína v roku 864 vo Fuldských análoch ako pevnosť Dowina. Počas trvania Veľkomoravskej ríše významné vojenské a hospodárske centrum. Po jej zániku sa z neho stal pohraničný strážny hrad, naskôr v kráľovskom, neskôr vo feudálnom vlastníctve. Pred 13.storočím bol na skalnom brale vybudovaný kamenný hrad. V prvej polovici 15. a v 16. storočí ho prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. V rokoch 1635-1918 patril Pálffyovcom. V roku 1809 ho vyhodili do vzduchu napoleonské vojská. V prvej polovici 19.storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a od roku 1836 cieľom vychádzok štúrovskej mládeže (výlet z 24.4.1836 pripomína pamätná tabuľa umiestnená na hrade). Od roku 1973 sa na hrade vykonávajú konzervácia ruín a archeologické výskumy, počas ktorých sa bola objavená slovanská bazilika a románske domce. Od roku 1984 je areál sprístupnený verejnosti.