Čabraď hrad, ruina

Čabradský Vrbovok « Krupina « Banskobystrický kraj (Hontianska stolica)

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý vznikol v 13.storočí, vyhorel v roku 1812.

Historické názvy

Litava, 1276 Haradnuk, 1285 castrum Lytua a.n., Haradnok, 1307 castrum Litva, 1318 castrum Lythua, 1342 desolatum castrum Lytua, 1394 castrum Puztalythwa, 1462 castrum Chabrad, 1474 castrum Lythwa alias Chabrad, 1500 castrum Chabragh alias Lythwa, 1504 castrum Pustha Lythwa alias Chabraag

Popis

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý vznikol v 13.storočí, vyhorel v roku 1812.

Poloha N48.243869,E19.106688

Uprostred Krupinskej vrchoviny na kopci nad údolím Litavy, 305 m.n.m.

mapa

História

Hrad Čabraď predstavuje neobyčajne prekrásne spojenie prírodných krás a umu našich predkov.

Najstaršie osídlenie hradného kopca pochádza z praveku, kedy sa tu usadil ľud Lužickej kultúry. V stredoveku tu vznikol hrad, ktorý sa nám zachoval dodnes.
Stavitelia dômyselne situovali hrad na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán. Hrad priamo kontroloval cestné spojenie, ktoré prechádzalo k hradu zo Šiah, pri Bzovíku sa rozdvojovalo a ďalej pokračovalo do Krupiny, a do Banskej Štiavnice.

O jeho vzniku história mlčí, preto sme odkázaní len na dohady a dedukcie. V najstarších dejinách Hontu vystupuje do popredia šľachtický rod Huntovcov. Pred utvorením uhorského štátu na tomto území existovalo miestne kniežatstvo, na čele ktorého stál azda už od r. 995 veľmož Hunt. Ako verné knieža bol Hunt spojencom kráľa Štefana I. v dynastických bojoch, ktoré vyústili do vzniku Uhorska a pretvorenia Huntovho kniežatstva na kráľovskú župu – Hontiansky komitát. Z roku 1135 pochádza listina, potvrdzujúca založenie kláštora na Bzovíku. Zakladateľmi kláštora boli Huntovci, ktorí ho obdarovali časťou zo svojich rozsiahlych majetkov.
Kláštor postavili v relatívnej blízkosti hradu, aby bol pod jeho ochranou. Nebol to priamo hrad Čabraď, ale jeho predchodca, v starých listinách spomínaný pod názvom Hrádok ( Haradnuk, Haradnok), prípadne Litava – podľa riečky, čo tečie pod ním. Tento hrad stál o pár kilometrov hore prúdom riečky, než teraz stojí hrad Čabraď.

Je paradoxom histórie, že sa doteraz nevedelo o existencii tohto hradu a všetky doterajšie spracovania histórie Čabrade spájali dejiny dvoch hradov. Iste tomu napomohol fakt, že sa počas obdobia, kedy existovali spolu, nazývali rovnako – Litava. Vďaka indícii našich kolegov historikov z Maďarska sa nám podarilo cez Veľkú noc v roku 2005 lokalizovať miesto staršieho hradu a potvrdiť jeho existenciu. Podľa nálezov ho zatiaľ môžeme datovať do 12. – 14. stor. s krátkym využitím v 15. stor.

Starý hrad v blízkosti Čabrade spomínajú viaceré písomnosti. R. 1276 vydal kráľ Ladislav IV. listinu, podľa ktorej vrátil Deržovi z rodu Hunt-Poznanovcov hrad Hrádok pri rieke Litava (,,castrum... Haradnak vocatum, iuxta fluvium Lythua“). Hrádok predtým obsadili Deržovi mladší bratanci Derž II. a Demeter. Veľmoži hrad svojmu príbuznému nevrátili ani po príkaze panovníka. R. 1285 si Derž a Demeter rozdelili majetky. Derž II. získal hrad Litava, iným menom Hrádok („castrum Lytua, Haradnuk alio nomine“). Pôvodný názov Hrádok od tohto obdobia nahradilo označenie Litava. Podľa opisu hradného panstva k Hrádku-Litave patrilo 15 osád. Súpis majetkov spomína na prvom mieste dve osady volané Čabraď („Chabrad“) – pravdepodobne na mieste neskoršieho hradu a osadu Podhradie („Waralya“) – dedinu pod hradom.

V 14. stor. bol starý hrad naďalej predmetom sporov. R. 1318 pred Ostrihomskou kapitulou protestoval Deržov syn Tomáš proti obsadeniu jeho hradu Litava Matúšom Čákom. Po smrti Matúša Čáka panovník, azda pre nejasné vlastnícke vzťahy, už Hunt-Poznanovcom hrad a panstvo nevrátil. Rod, ktorý môžeme pokladať za staviteľov hradu, prišiel o významnú časť svojich majetkov.

Novými majiteľmi hradu sa stali r. 1335 Peter a Leukuš, synovia Vavrinca z Dobrakuty. Šľachtici sa dostávali do konfliktov s neďalekým kláštorom na Bzovíku. R. 1337 Peter obsadil kláštor aj dedinu pod ním. R. 1338 Leukuš smrteľne poranil bzovíckeho prepošta a jeho sluhu. Druhého sluhu zabil. Kráľ Karol Róbert r. 1342 Petrovi a Leukušovi hrad pre neveru odňal. Vzniknutý súpis hradných majetkov obsahuje unikátnu zmienku o dvoch hradoch. Vavrincovi synovia vlastnili hrad Litava a ďalší, zničený hrad, volaný rovnako Litava („castrum... Lytua vocatum... alio castro, similiter Lytua desolato“). K panstvu patrilo 25 obcí a 6 mýt. Od tohto obdobia už nemožno bezpečne rozlíšiť dva susediace hrady, označované rovnakým názvom. Hrad nazývaný od r. 1394 Pustá Litava („castrum Puztalythwa“) je však pravdepodobne starým a neobývaným hradom.

V závere 14. stor. hrad často menil majiteľov. V nasledujúcom období o lokalite chýbajú správy. Počas vojnových udalostí (bojov o Krupinu) pevnosť zrejme plnila funkciu predsunutého oporného bodu Jána Jiskru. V listine z r. 1462 sa prvýkrát objavuje pomenovanie Čabraď („castrum Chabrad“).
Týmto názvom sa nepochybne označoval dnes zachovalý hrad. Pred rokom 1467 hrad získal do držby bosniansky šľachtic Damián Horváth. V tomto období vlastnil Damián aj hrad Ľupča a bol kapitánom hradu Visegrád. R. 1475 sa Eufrozína, vdova po Damiánovi Horváthovi, vydala za Ladislava Balašu a v nasledujúcom roku sa spolu so švagrom Petrom Horváthom delili o hradný majetok.

Hrad r. 1476 vyzeral nasledovne: V bašte bola miestnosť pekára. V hradnej veži sa nachádzala veľká izba, dve komory a dve pivnice. Na hrade bola aj studňa, dom farára, kuchyňa, dom na múku, sklad potravín a obilnica. Na bočnej strane hradu sa nachádzala bašta. V bašte nad bránou pri priekope býval kováč a v jej prízemí boli stajne. V podhradí sa nachádzali včelíny. Hradné panstvo tvorilo 26 majetkov. Spolunažívanie majiteľov hradného panstva a bzovíckeho kláštora nebolo ani v tomto období bezproblémové. R. 1486 Juraj z Dvorníkov, hradný kapitán Petra Horvátha, spolu s poddanými z Vrbovku prepadol kláštorný dvor, vyhrážal sa kľúčiarovi a vyraboval kláštor na Bzovíku.

R. 1511 bol vlastníkom hradu Urban Fánči, ktorý v tomto roku Čabraď s majetkami a mýtami predal ostrihomskému arcibiskupovi Tomášovi Bakóczovi. R. 1513 dokončil Bakóczov tajomník, Lazarus Roseti, mapu Uhorska (vyšla tlačou r. 1528). Na mape sa nachádza najstaršie vyobrazenie hradu. V účtoch mestskej knihy Zvolena z r. 1513 vystupuje Pavol, kastelán hradu označeného v slovenskej podobe ako Litava („de Lythawa castro“). Majiteľmi hradu sa spolu s arcibiskupom stali aj jeho príbuzní Erdődyovci. V častých sporoch s mestom Krupina vystupujú r. 1517 – 1538 okrem Tomáša Bakócza aj Wolfgang a Štefan, synovia Valentína Erdődyho z Čabrade („de Chabrag“).

V nasledujúcom období hrad ako veno Kláry Erdődyovej pripadol Petrovi Pálfymu, ktorý r. 1540 – 1544 pokračoval v sporoch s Krupinou. Z r. 1540 pochádza urbár hradného panstva, ktoré tvorilo 34 majetkov (dediny, majere a mlyny). R. 1547 hrad (,,arx Chabragh“) nakrátko obsadil Melicher Balaša. Hrad sa spomína ako zbojnícky brloh spolu s hradmi Levice, Sitno, Muráň. V roku 1548 bola vyslaná trestná výprava vedená grófom Mikulášom Salmom, ktorý tieto hrady dobil. Poškodený hrad vrátili pôvodnému majiteľovi.

Protiprávne konanie hradných pánov voči kláštoru na Bzovíku sa prejavilo aj v tomto období. R. 1557 správca hradu Čabraď na príkaz Petra Pálfyho smrteľne zranil prepošta bzovíckeho kláštora. O rozlohe panstva podáva informácie súpis hradných majetkov z r. 1558, ktorý zaznamenáva 24 dedín.
Keď sa dalmátsky rytier Ján Krušič oženil s Katarínou Pálfyovou, hrad zosilnil a viackrát ho ubránil proti Turkom. Po smrti Krušiča r. 1582 získal hrad prostredníctvom sobáša s vdovou Katarínou neskorší palatín Štefan Ilešházy.

Slabo udržiavaný hrad sa ľahko mohol stať korisťou Turkov. Takmer ho radšej zbúrali. No už roku 1585 sa začali práce na jeho opevnení a rozšírení pod vedením talianskeho fortifikačného staviteľa Giulia Ferrariho. Hrad posilnili moderným vonkajším opevnením s mocnými delostreleckými bastiónmi. Preto, aj keď ho Turci napadli (1585 a 1602), odolal. Zachránil tak banské mestá pred tureckou expanziou.

V r. 1622 ho dostal Peter Kohári. V majetku jeho rodu bol potom až do svojho zániku.

Storočie stavovských povstaní napriek tomu, že ho obsadili povstalci, prečkal takmer bez pohromy, len pri poslednom povstaní na začiatku 18. storočia Rákociho kuruci poškodili obranný múr prvého predhradia. Naspäť do rúk cisárskeho vojska sa ho podarilo získať ľsťou - cisárski vojaci sa prezliekli do mundúrov povstalcov a vzali si svojich ako zajatcov. Keď ich vpustili do hradu, zrazu sa vrhli na stráže, premohli ich a prekvapenú posádku posadili do väzenia.

Medzitým sa zmenili komunikačné pomery. Cesta dolinou zarástla a hrad Čabraď sa dostal do ústrania. Ondrej Jozef Kohári v r.1744 - 1750 dal postaviť kaštieľ v Sv. Antone a hrad slúžil ako letný byt.
Rok 1812 znamenal zavŕšenie stavebného vývoja hradu, kedy bol úmyselne podpálený vlastným majiteľom a zmenil sa v ruinu.

Hrad upadol na dlhé roky do zabudnutia, jeho múry zahalila hmla nezáujmu. Život v dedine pod hradom utíchol, posledný obyvatelia sa odsťahovali, v doline panuje ticho.
Pre hrad však svitla nová nádej. V polovici 90. rokov 20.stor. prebehla konzervácia prvého nádvoria spolu so zisťovacím archeologickým výskumom. V roku 2000 vzniklo občianske združenie pre záchranu hradu - Združenie Rondel, ktoré v spolupráci s obcou Čabradský Vrbovok postupne čistí hrad od náletovej vegetácie, zameriava hradné objekty, propaguje hrad pre verejnosť a znovuoživuje zabudnuté remeslá. V roku 2002 sa zakonzervovala a zastrešila II. brána a pracuje sa na ďalších projektoch. Snáď sa tak podarí zachrániť hrad pre ďalšie pokolenia.

Spracoval: Mgr. Pavol Maliniak