Bojnický zámok hrad, zachovaný
Zachovaný hrad, prvá zmienka o ňom je z roku 1113. Charakterisktická je posledná prestavba v neogotickom štýle z rokov 1889 - 1910. V súčasnosti je na zámku múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Národná kultúrna pamiatka.
Historické názvy
Bojnice , Bojnický hrad, 1113 Baimoz, Waymich, 1302 castrum Baymuch, 1323 castrum Baymach
Popis
Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol budovaný ako kamenný. Koncom 13. storočia sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril až do roku 1321. V 14. a 15. storočí patril Gilethovcom, Leustachovcom a Noffryovcom. Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : "Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus". Po jeho smrti sa hradu až do roku 1526 zmocnili Zápoľského vojská. V roku 1527 sa stal vlastníctvom Thurzovcov. Počas tohto obdobia sa pôvodne gotický hrad zmenil na renesančný zámok. Po vymretí Thurzovcov hrad pripadol korune a v roku 1644 ho kráľ daroval Pálffyovcom. V druhej polovici 17. storočia bol hrad prestavaný v barokovom slohu. Posledná rozsiahla prestavba v neogotickom štýle sa uskutočnila v rokoch 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. V súčasnosti je na zámku múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Poloha N48.779943,E18.577647
Na travertínovej kope nad mestom v centre Bojníc, západne od Hurbanovho námestia, 300 m.n.m.
Prístup
Vlakom alebo autobusom do Prievidze. S Prievidze do Bojníc mestskou hromadnou dopravou.