Beckov hrad, ruina

Beckov « Nové Mesto nad Váhom « Trenčiansky kraj (Trenčianská stolica)

Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a zničený v roku 1729. Národná kultúrna pamiatka.

Historické názvy

Beckovský hrad; 1208 castrum Blundix, 1219 Blonduch, 1222 Blondich, 1244 Bolonduch, 1308 Bolunduch, 1388 Galancz sive Beczkow

Poloha Väčšia mapa

Na strmom, 70 metrov vysokom vápencovom brale priamo nad mestečkom Beckov, 245 m.n.m.

Súradnice: 48.790977,17.898482 (Ukázať na iných mapách)

mapa

História

Hrad sa spomína ako starý už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13.storočia. Existenciu hradu potvrdil aj archeologický výskum. Podľa neho sa zistilo, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z neskorolaténskeho obdobia z prelomu letopočtu. Výrazné je slovanské osídlenie z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia, počínajúc druhou polovicou 9.storočia, ktoré postupne prerástlo do Anonymom spomínaného hradu. Hrad vybudovali pôvodne ako pohraničný strážny hrad, ktorý kontroloval veľkú časť stredného Považia. Rozsiahlejšie stavebné úpravy sú z konca 13.storočia, keď patril Matúšovi Čákovi, a najmä z prelomu 14. a 15.storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov, ktorých činnosť podstatne ovplyvnila stavebný vývoj hradu. K najstarším budovám rannogotického hradu patrilo predovšetkým opevnenie horného hradu po celom obvode vápencového brala a štvorhranná obranná a súčasne obytná veža. Zachovalo sa aj murivo základov zo starších objektov opevnenia. V severnej najvyššie položenej časti opevneného priestoru postavili palác, na nádvorí ktorého sa zistila cisterna. Obranný systém stavali aj na nižších častiach hradného brala.

Stibor, ktorý v roku 1388 prevzal Beckovské panstvo venoval obrane hradu veľkú pozornosť. Pred dolným nádvorím vybudoval vstupnú bránu s barbakanom, v dolnom nádvorí umiestnil hradnú posádku, hospodárske stavby a opevnil studňu. Padací most tvoril prechod do horného hradu, ktorý prebudoval na panské sídlo s centrálnym nádvorím obklopeným palácmi. Nádvorie bolo prístupné podjazdom zo sedíliami v prízemí priečneho obytného krídla. Na východnej strane hradu vznikla hradná kaplnka s bohatou maliarskou a kamenárskou výzdobou. Nové opevnenia uzavreli do svojho systému najstaršiu obytnú vežu, ktorá stratila svoju pôvodnú funkciu. Gotické úpravy charakterizoval celý rad bohato stvárnených kamenárskych a maliarskych prác, vychádzajúcich z poľských a českých zdrojov. Stiborovský gotický hrad s vysokými vežami a dokonalým obranným systémom sa zmenil už za Bánffyovcov, ktorí z pôvodného gotického hradu postupnými prestavbami a úpravami inšpirovanými talianskymi vzormi vytvorili renesančné panské sídlo. Pri renesančných úpravách znovu objekt silno opevnili. Obranyschopnosť hradu sa osvedčila počas rotitureckých bojov, keď v roku 1599 Turci hrad neúspešne obliehali. Hrad pri renesančnej úprav dostal aj novú siluetu. Horný hrad zjednotili renesančnou atikou, v dolnom nádvorí vznikla mohutná delová bašta. Hrad postupne strácal svoj význam, po požiari v roku 1729 sa nepoužíval.

Galéria

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Fotografie (19)

Pôdorysy (1)

Blízke hrady

Čachtický hrad (8 km), Tematín (8 km), Trenčiansky hrad (10 km), Topoľčiansky hrad (11 km), Skalka (12 km), Súča (13 km), Bánovský hrad (17 km), Veselé (19 km)