Zborov hrad, ruina

Zborov « Bardejov « Prešovský kraj (Šarišská stolica)

Zrúcanina gotického hradu z 13. storočia. Zbúraný cisárskym vojskom v roku 1684.

Historické názvy

Makovica; 1347 Makuicha, 1355 Makavicha, 1364 castrum Macauycha, 1367 castrum de Makovicza, 1415, 1416, 1470 Makauicha

Popis

Zrúcanina gotického hradu z 13. storočia. Zbúraný cisárskym vojskom v roku 1684.

Poloha N49.353357,E21.298422

Na zalesnenom kopci v Ondavskej vrchovine, 10 km severne od Bardejova, 474 m.n.m.

mapa

Prístup

Autobusom z Bardejova do obce Zborov.
Zo Zborova : Z centra obce po - ceste Hrdinov SNP - do sedielka, odkiaľ odbočíme alejou starých dubov na hrad. Alebo z kraja obce po , ktorá prichádza od Bardejovských Kúpeľov, cez most poniže obce a strmo hore na hrad.
Z Bardejovských Kúpeľov : Z centra kúpeľov po náučnom chodníku a od Dlhej lúky súbežne s južnou stranou hradného kopca, ktorý je prírodnou rezerváciou, hore na hrad.

História

Hrad postavili ako kráľovský pohraničný hrad na mieste pravdepodobne v 13. alebo začiatkom 14. storočia na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie nepravidelného pôdorysu s obranným múrom, donžonom - vysokou útočištnou hranolovou vežou a palácom. V roku 1325 sa spomína kastelán hradu - palatín Filip Drugeth. Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1347, ktorou zakázal kastelánom „de Makouicha“ Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať podaných na makovické panstvo a nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom. V listine z roku 1355 sa spomína doosídlovanie hradného panstva Makovica - Zborov a pohraničných oblastí kastelánom Mikulášom Forgáčom, ktorí si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro. V roku 1364 získal hradné panstvo Makovica spolu so smilnianskym panstvom do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnodu. Cudarovci vzápätí kúpami, výmenami aj násilným zaberaním zeme hradné panstvo rozšírili. Vytvorili tak rozsiahle feudáldomínium patriace k hradu v severnom Šariši, jedno z najväčších na Slovensku. Po vymretí Cudarovcov v roku 1470 daroval kráľ Matej panstvo pánom z Rozhanoviec (Rozgonyiovcom). Noví majitelia v snahe obmedziť odliv podaných z panstva urobili reformu v zemepánskej časti feudálnej renty. Hradnému panstvu to nepomohlo a hospodárstvo išlo dolu vodou. Vojenské akcie poľských Jagelovcov, najmä ťaženie v roku 1471 a potýčky medzi kráľovskými bratmi usilujúcimi sa o uhorský trón po smrti kráľa Mateja v rokoch 1490 - 92 makovické panstvo úplne spustošili. Sliezsky šľachtic Schellemberg, ktorý v oku 1493 získal Zborov do držby začínal takmer odznova. V roku 1522 získala šarišská rodina pánov z Torysy (Tarczayovci). Po bitke pri Moháči , v bojoch o uhorský trón podporovali Jána Zápoľského a po jeho porážke im bolo panstvo v roku 1548 kráľom Ferdinadom Habsburským odňaté. V roku 1548 sa ním odvďačil Gašparovi Šerédymu. Šerédyovci pokračovali vo zvelaďovaní panstva nemenej úspešne ako kedysi Cudarovci. Susedom - bardejovský patriciát , sa to nepáčilo a na zborovských zemepánov padali ponosy a žaloby. Tí sa ale nedali a v čase, keď sa krajina horúčkovite pripravovala na obranu pred osmanskou agresiou, čas ziskov veľkodušne oferovali na modernizáciu vlastného hradu. To bol argument, pred ktorým musel zažmúriť oči aj kráľ. Šerédyovci gotický hrádok prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť s využitím najnovších poznatkov talianskeho fortifikačného staviteľstva. Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou, obranným múrom s ochodzou a strieľňami a dômyselnou vstupnou bránou zabezpečenou padacím mostom. Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu kontrolu prístupu do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty. Prestavbou vzniklo pohodlné zemepánske sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Po smrti Gašpara Šerédyho 1557 zdedil panstvo jeho syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balassa. Potom ho vlastnil poľský magnát Ján z Ostrogu, ktorý sa oženil s dcérou Juraja Šerédyho. Ján z Ostrogu predal roku 1601 makovické panstvo spolu s hradom Žigmundovi Rákoczimu za 80 000 dukátov a jeho potomkovia v roku 1611 vyplatili ešte ďalších 13 000 dukátov. V 17. Storočí v Uhorsku prebiehala séria protihabsburských povstavní, v ktorých Rákociovci mali viackrát vedúce postavenie. V roku 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František Rákoczi I., ktorý po odhalení Vešeléniho sprisahania unikol hrdelnému trestu len za cenu obrovského výkupného. Zomrel v roku 1676 na Zborove. Zástavu odboja prevzal mladý Imrich Thokoly. Ako symbol zavesil si na krk o 14 rokov staršiu vdovu po nebohom Františkovi Rákoczim I. Sobášom s Helenou Zrínskou nadobudol rozsiahle rákociovské majetky, ktoré sa stali hospodárskou základňou jeho povstania. Zakrátko opanoval takmer celé Slovensko. Po porážke Turkov pri Viedni presvedčil sa „kurucký kráľ“ o vrtkavosti šťasteny. Jeho vojská odvtedy iba ustupovali. V septembri roku 1684 cisársky generál Schultz zmiatol Thokolyho náhlou zmenou smeru svojho postupu, udrel na jeho tábor pri Prešove a nešťastného 13. októbra dobil Zborov. Okrem vzácností a veľkého množstva munície, labanci na hrade ukoristili 16 bronzových a 6 železných kanónov. V boji ťažko poškodený hrad potom už len živoril. Za povstania Františka II. Rákocziho zohral hrad podružnú úlohu a po potlačení odboja roku 1711, opustený Zborov dočista spustol. Hradná zrúcanina bola počas bojov medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v prvej svetovej vojne značne poškodená. Hradný kopec bol už v roku 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v roku 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku.

Spracoval Patrik Rajnoha

Použitá literatúra:
Fialová H.-Fiala A.:Hrady na Slovensku,Bratislava 1966
kolektiv : Dejiny Bardejova , Kosice 1975
Pisoň S.: Hrady ,zámky a kaštiele na Slovensku, Martin 1973
Polla B.:Hrady a kaštiele na východnom Slovensku, Košice 1980
Slivka M.-Vallasek A.:Hrady a hrádky na vých. Slovensku, 1991
Súpis pamiatok na Slovensku III., Bratislava 1969
Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku II., Bratislava 1959
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III., Bratislava 1978
Zudel J.: Stolice na Slovensku, Bratislava 1984

Galéria

Fotografie (117)

Pôdorysy (1)

Blízke hrady

Bardejov (4 km),

Hertník (10 km),

Nový hrad (16 km),

Kamenica (18 km),

Stropkovský hrad (19 km)