Slovník

FORTIFIKÁCIA, OPEVNENIE - terénne úpravy spojené so stavbami na ochranu proti nepriateľskému útoku. Využívala prírodné podmienky a prispôsobovala sa rozvoju vojenských prostriedkov, vývoju zbraní a vojenskej taktike. Teoreticky rozpracovaná hlavne v období baroka.

FOYER - pôvodne priestor s ohniskom, dnes najmä sála v divadle, alebo monumentálnej budove, kde sa zhromažďujú návštevníci.

FRANCÚZSKY PARK - druh parku, v ktorom sa uplatňuje architektonicko-geometrické usporiadanie. I keď jeho princípy sú dávnejšie, už zo stredoveku, vrchol rozkvetu dosiahol od polovice 17. storočia vo Francúzku. Hlavná os parku sa stala predĺžením hlavnej osi kaštieľa a na jej konci bývala ďalšia menšia architektúra. Geometrické usporiadanie strihaných kríkov, alebo alejí symetricky sledovalo hlavnú cestu. V parku sa používali ďalšie prvky (schody, gloriety, oranžérie, belveder), ktoré tvorili aj samostatné kompozičné jadrá jednotlivých častí parku.

FRESKA - nástenná maľba do mokrej omietky; farby po uschnutí sa spoja s vápnom a dostanú svietivý tón. Technika freskovej maľby (najmä v renesancii a v baroku) dosiahla v Taliansku vysoký stupeň a rozšírila sa aj do ostatných európskych krajín.

FRONTÓN - štít na priečelí budovy, alebo nad portálom, dverami, oknom.

GALÉRIA - reprezentačná miestnosť v barokovom kaštieli; často ju používali ako výstavnú sieň umeleckých diel (dnešný najčastejší význam takejto inštitúcie); v kostoloch tiež EMPORA, alebo otvorená chodba.

GLORIETA - záhradný pavilón, malá stavba, stĺpový malý chrám v parku, alebo na vyvýšenom mieste.

GOBELÍN - nástenný koberec, často s bohatými figurálnymi výjavmi.

GOTIKA - univerzálny sloh európskeho stredoveku. Vedúcim umením gotiky je architektúra. Jej charakteristickými znakmi sú lomené oblúky, rebrová krížová klenba a oporný systém tenkých a vysokých múrov.

HALOVÁ STAVBA - kostolná stavba, ktorej bočné lode sú rovnako vysoké, ako hlavná loď a spoločne zakryté jednotnou strechou. Okná na bočných lodiach bývajú veľké, aby stačili presvetliť aj hlavnú loď oddelenú od bočných lodí stĺpmi, alebo piliermi (inak sú usporiadané lode v BAZILIKE).

HALŠTAT - v archeológii staršia doba železná v strednej Európe (asi 700 až 400 pred n. l.).

HLAVICA - architektonický článok, ktorý ukončuje vertikálnu (hornú) časť (stĺpy, piliere, pilastre) s vyhranenými tvarmi pre určitý sloh, napr. iónska hlavica s volútami, korintská hlavica s dekoratívne upravenými listami akantu, kompozitná hlavica, ktorá spájala iónsku a korintskú hlavicu a používali ju v rímskej architektúre. Aj stredovek (románsky a gotický sloh) vyvinul vlastné podoby hlavíc. K antickým sa však architektúra častejšie vracala.

IKONOGRAFIA - náuka o námetoch, u niektorých náuka o náboženských námetoch výtvarného umenia, ktorá opisuje a porovnáva spôsoby zobrazenia a naznačuje ich vývoj.

ILUZIONISTICKÝ - vo výtvarnom umení opticky pôsobivé zobrazenie deja, vecí a priestoru v ploche obrazu, ktoré má vytvoriť ilúziu skutočnosti, maliarskymi, alebo sochárskymi prostriedkami. V kompozícii otvára priehľady do fantastických architektúr, umiestňuje do nich figurálne výjavy.

KANELOVANÝ - žliabkovaný, s priehlbinami v drieku stĺpa, alebo pilastra; medzi jednotlivými žliabkami je ostrá hrana, alebo medzera.

KARIATÍDA - plastika ženskej postavy, ktorá má v architektúre funkciu podporného článku. Uplatňuje sa v gréckej architektúre, neskôr sa znovu vracia v renesancii.

KARNER - románska okrúhla, alebo polygonálna cintorínová kaplnka, suterén ktorej slúžil ako kostnica (ossarium) a horný priestor ako kaplnka.

KARTUŠA - ozdobne orámovaná plocha. Útvar s ozdobným okrajom, používaný najmä v renesancii a baroku v architektúre, maľbe, grafike a plastike. Vnútorné plochy kartuší mali často nápisy, alebo erby.

KASTELÁN - v stredoveku správca alebo veliteľ hradu, v neskorších časoch správca hradu, zámku alebo verejnej budovy.

KAZETOVÝ STROP - druh dreveného (trámového) stropu, ktorého konštrukcia utvárala medzi dvoma radmi hrád (pozdĺžnymi a priečnymi) štvorcové vpadnuté kazety, do ktorých sa umiestňovali napr. maľby alebo plastika.