Slovník

BAZILIKA - starokresťanský kostol, ktorého typ vychádzal z antickej architektúry, obyčajne so strednou prevýšenou loďou a bočnými nižšími loďami oddelenými od hlavnej arkádami. Prekonáva cez stáročia vývoj k románskej a gotickej bazilike z ktorej vychádza pseudobazilika, alebo halový priestor či halová stavba

BAŠTA - vežovitá predsunutá časť opevnenia s centrálnym pôdorysom, umiestňovaná na rohoch alebo rovných úsekoch hradieb

BIEDERMAIER - životný a obytný štýl, ktorý vznikol v Nemecku a v prvej pol. 19 stor. Uplatnil sa v nábytkovom umení a maliarstve; rozšíril sa aj u nás. Sledoval najmä pohodlný život meštiackej triedy

BOSÁŽ - plastické vyznačenie kvádrového kamenného muriva používané zvyčajne na nároží múrov, ktoré vytváralo štvorboké plytké ihlany (tzv. diamantová bosáž pripomína formy brúsených diamantov)

CHRONOSTIKON - text (často veršovaný), v ktorom súčet hodnoty písmen vyznačených veľkosťou, alebo farbou dáva v hodnote rímskych čísel letopočet.

CIMBURIE - zúbková ukončovacia časť muriva hradieb, alebo veží v podobe striedania zubov a výrezov slúžiacich ako výhľad i kryt stredovekých strelcov. V architektúre 19. stor. používané dekoratívne.

CISTERNA - 1. vydlabaná jama v zemi; nádržka 2. murovaný vodojem alebo v skale vytesaná nádrž na (dažďovú) vodu

COUR D`HONNEUR - čestné nádvorie alebo čestný dvor. Priestor uzavretý troma krídlami barokového kaštieľa alebo vytvorený menšími druhmi architektúry, niekedy na štvrtej strane uzavretý kovanými mrežami

DISPOZÍCIA - v architektúre pôdorysný i výškový rozvrh stavby, usporiadanie hmoty a priestoru podľa účelu, na ktorý stavba vznikla.

DOMINANTA - pohľadovo významný motív v sídliskovom celku, vyvrcholenie hmoty architektonického diela, ktoré ovláda stavbu, alebo skupinu stavieb.

DONÁCIA - 1. darovanie, venovanie, obdarovanie 2. dar

DONÁTOR - darca, v minulosti jednotlivec zobrazený v umeleckom diele, ktorý venoval prostriedky na jeho vznik, v gotike a renesancii často zobrazený z celou rodinou

DONJON,DONŽON,BERGFRID - hlavná a najdôkladnejšie postavená veža stredovekého hradu, posledné miesto obrany.

EMPÍR - jedna z foriem klasicizmu, ktorá vznikla v rokoch 1800-1830 vo Francúzsku a rozšírila sa do Európy. Uplatnila sa v architektúre, nábytkovom umení, kde nadviazala mnohými detailmi na rímsko-egyptskú ornamentiku (sfingy, meandre a i.) pod vplyvom Napoleonových výprav do Egypta.

EMPORA aj TRIBÚNA, GALÉRIA - oddelený priestor v zadnej, alebo bočnej časti kostola, v ktorom sa zhromažďoval určitý druh veriacich (napr. ženy, mníšky v kláštoroch, zemepán a jeho rodina, speváci atď.)

ENEOLIT - v archeológii neskorá doba kamenná prechod medzi neolitom a bronzovou dobou, cca 2100-1700 pred n. l. Charakterizujú ho lokálne rôzne kultúry napr. na Slovensku kultúra kanelovanej keramiky.

EPITAF - zvyčajne figurálne riešený pamätník mŕtvemu vo forme kamennej dosky s reliéfom a nápisom, ktorý postavili k vnútornej, alebo vonkajšej strane kostola (za epitafom nie je hrob, teda nie je náhrobník).

ČUČKA - motív českej renesančnej architektúry v podobe gulí, váz, balustrov, šušiek, ktorými vrcholili vertikály na štítoch, štítových rímsach, aby oživili siluetu stavby.

FAJANSA, MAJOLIKA, KERAMIKA - druhy výrobku z pálenej hliny, ktorá pred tým dostala polevu zdobenú maľbou, alebo plastikou. Známa od staroveku, zdokonalená v talianskych strediskách (najmä Faenze) koncom stredoveku. U nás ju rozšírili habáni.

FASÁDA, PRIEČELIE - stena architektonickej jednotky, stavby, na ktorú sa sústreďuje pohľad. Budova môže mať dve fasády (napr. v baroku vstupnú a záhradnú; v ulici môžu byť aj bočné fasády) Celkove je obrazom vnútorného rozčlenenia domu, poschodí, pri kostole zvýrazňuje počet lodí.