?o m??u dobrovo?n?ci spravi? pre z?chranu ruiny hradu?

Zdru?enie hradu Beckov Bludn? Rytieri

M??u pom?c? spomali? rozpad m?rov.

Rozpad hradu prebieha:

1. zhora - koruny m?rov sa zhora rozru?uj? p?soben?m slnka , da??a a mrazu . Kamene sa z koruny muriva postupne uvo??uj?. Tento proces je relat?vne pomal? - aj po 200 rokoch s? mnoh? hradn? m?ry zhora len m?lo rozru?en? - to z?le?? na kvalite pou?it?ho pojiva - malty a jej chemick?ho zlo?enia. Rozru?enia najviac bada? nad okenn?mi otvormi. Na hradoch v t?chto miestach postupne vznikaj? charakteristick? zuby, zvl᚝, ak s? otvory okien nad sebou.

2. Zdola - p?ty m?rov sa zavalia su?ou bu? z prevalen?ch klenieb alebo vn?torn?ch m?rov. Tak?to z?val na m?r p?sob? takmer v?dy statick?m tlakom zvn?tra objektu von - preto?e prevalen? klenby tla?ia z vn?tra objektu smerom von, a z?rove? ?ia? aj smerom nadol, preto?e m?ry sa stavali v svahoch.

Z?syp negat?vne zmen? vlkostn? pomery m?ra. T?m ?e absorbuje da??ov? vodu, prevlh?? priliehaj?cu p?tu m?ru. V zimn?ch mesiacoch voda v murive v desiatkach cyklov zamrzne a rozmrzne. T?m sa postupne rozdrob? ?trukt?ru pojiva - malty. Malta sa drol? predov?etk?m na viac mrazom nam?hanom vonkaj?om l?ci m?ru - oproti z?valu. Na tejto strane muriva za?n? rokmi postupne vypad?va? kamene. ??m ?alej, t?m viac - vznik? kaverna. Ke? je p?ta m?ru tak zoslaben?, ?e tlak z?valu zoslabnut? murivo pretla??, cel? masa m?ru sa zval?, pri?om sta?? bu? ?der blesku - ?achtice, alebo n?por dlh?ieho da??a - Lednice.

Ak si uvedom?me, ?e vymurovanie len 1 m3 muriva pod?a stavebn?ch cenn?kov?ch tabuliek m? hodnotu cca 4 000 Sk , tak z?chrana ka?d?ho ohrozen?ho hradn?ho m?ru pred samovo?n?m zosuvom m? finan?ne ve?k? hodnotu. Omnoho vy??iu, ak? m? pr?ca nutn? na jeho z?chranu.

Ak?m sp?sobom m??u aj amat?ri m?ry zachr?ni? s minim?lnou v?bavou?

Ned? sa to spravi? za de?, ale d? sa to ak sa chce:

- najprv sa 2 - 3 nad?enci musia dohodn??. Musia po?as roka 5 - 6 kr?t pr?s? na svoj hrad a str?vi? tam zop?r pracovn?ch hod?n.

- Ke??e kavernou ohrozen? murivo bud? musie? domurova?, bud? potrebova? hasen? v?pno. To pou??vali aj star? stavitelia , tak?e cement nie je potrebn?. Na pr?pravu dobre odle?an?ho v?pna vyu?ij? jesenn? mesiace.

- Musia n?js? vhodn? miesto pre v?penn? jamu - na hrade treba n?js? ter?n s tvarom amfite?tra. Na najni??om mieste vykop? obd??nikov? jamu o h?bke cca 30 - 35 cm, dl?ke napr?klad 100cm a ??rke 60 cm. Jama sa vystelie 2 vrstvami hrub?ej f?lie. Do jamy sa nasype hasen? v?pno . Na t?ch p?r vriec v?pna sa nad?enci musia zlo?i? a samozrejme, musia ich na svojich pleciach na hrad aj vynies?.

- Okolie jamy vystel? f?liou (f?lia 6 x 6 m pou??van? na zakrytie n?bytku pri ma?ovan? - cca 100 Sk) nasmerovanou do v?pennej jamy a za?a?ia ju kame?mi. Najbli??ie jesenn? da?de v?penn? jamu zaplnia a? po okraj vodou.

- Na jar podobne si zriadia jazierko na vodu pre murovanie.

- Na jar - v?dy po da?di - aby bola voda na murovanie, mo?no za?a? murova? - na hrad treba zobra? dve vedr? a trochu mur?rskeho n?radia. Piesok je v z?sypoch, zmie?a sa s hasen?m v?pnom, kamene s? v?ade okolo. ?plne sta?? ulo?i? jeden, pr?padne dva riadky muriva - tak stavali aj star? stavitelia. V?penn? malta je toti? red?ej konzistencie ako cementov? - tuhne nesk?r a ned? sa teda murova? do v??ky - tlak maltu vytl??a. Aspo? je d?vod na hrad chodi? ?astej?ie.

- Pozor - kamene by mali ve?kostne zapadn?? k pri?ahl?mu zachoval?mu murivu kladen?ho do riadkov.

- Nakoniec sa sanovan? murivo m??e injektova? v?penn?m mliekom netlakov?m sp?sobom:

Plastov? 2 litrov? PE f?a?e od malinoviek (ur?ite sa aj n?jdu zabudnut? pri ohni?ti) sa zbavia ?asti spodku. Dno sa prepichne h?kom z pevnej?ieho dr?tu, aby sa mohli zavesi? dole hlavou. Na vrchn?k prichyt?me cca 70 cm PE hadi?ky. Hadi?ky dovedieme do medzier v murive a zatesn?me ich. F?a?e zves?me nad za?stenia dole hlavou a napln?me v?penn?m mliekom. Tlakom sa v?penn? mlieko pretl??a do pojiva a po vytvrdut? rozru?en? murivo spevn?.