Paj?t?n

Milan Gregu?

Geografick? ?daje, v?znam a funkcia hradu

Zr?canina hradu Paj?t?n sa nach?dza v ju?nej ?asti Mal?ch Karp?t na v?pencovom chrbte vo v??ke 486 metrov. Hrady v Mal?ch Karpatoch od XIII. storo?ia preberali funkciu ochrany severoz?padn?ch hran?c medzi Uhorskom a ?echami.Tvorili tak pohrani?n? l?niu tiahn?cu sa od Bratislavy a? po ?ilinu. V r?mci hranice str??ili aj d?le?it? cesty a priesmyky. Hrad Paj?t?n vznikol pri kri?ovatke viacer?ch d?le?it?ch ciest. V prvom rade str??il najd?le?itej?iu cestu, ktor? viedla z Brna, cez Hol??, Malacky, Stupavu a Lama?sk?m sedlom ?stila do Bratislavy. V?znam tejto starej cesty st?pol koncom XIV. storo?ia. V roku 1373 vydal ?udov?t I. povolenie, aby tadia?to mohli prich?dza? obchodn?ci z ?esk?ch kraj?n. T?to cesta, ktor? bola vlastne odbo?kou zo starobylej ?eskej cesty, nadobudla tak ve?k? v?znam. ?esk? obchodn?ci, ktor? chceli nav?t?vi? Bratislavu priamo, nemuseli cestova? cez Trnavu. O ?ulosti a d?le?itosti obchodu na tejto ceste sved?? aj existencia tridsiatkovej stanice v Stupave. Bola fili?lkou bratislavskej a v listin?ch sa po prv? raz spom?na v roku 1492 s pozn?mkou ako jestvuj?ca odd?vna. Je teda ve?mi pravdepodobn?, ?e existovala dokonca u? jedno storo?ie pred t?mto d?tumom a s?vis? tak so spom?nan?m nariaden?m kr??a ?udov?ta I. z roku 1373. Z najstar??ch dochovan?ch stupavsk?ch tridsiatkov?ch registrov (??ty o hrani?nom cle) z rokov 1604 a 1609 sa dozved?me o prevoze tovaru z?horsk?ch, moravsk?ch a rak?skych kupcov. Vyv??al sa dobytok (ovce, kozy), obilie, v?no, ryby (slede), pl?tno, ba dokonca v mal?ch mno?stv?ch i ?i?my a smola.

Popod hrad viedla i ?al?ia lok?lna, ale d?le?it? obchodn? cesta ved?ca zo Sv?t?ho Jura a Ra?e cez Borinku do Stupavy a cez brod do rak?skeho Marcheggu. Paj?t?n str??il spolu s Dev?nskym hradom i tieto brody na rieke Morave a chr?nil tak mesto Bratislavu pred mo?n?m vp?dom nepriate?a.

Neve?k? stredovek? hrad Paj?t?n v dejin?ch Slovenska s?ce nezohral nijak? v?znamn? ?lohu, zap?sal sa v?ak nezmazate?ne do miestnych dej?n. V XIV. storo??, po upadnut? v?znamu stupavsk?ho vodn?ho hradu, sa stal strediskom stupavsk?ho panstva (niekedy naz?van?ho aj paj?t?nskym). V hist?rii s n?m tvor? neoddelite?n? s??as?. V tejto funkcii zotrval a? do XVII. storo?ia, ke? t?to ?lohu prevzal prebudovan? ka?tie? v Stupave. Od tejto chv?le nastalo postupn? ch?tranie hradu, ktor? bolo ukon?en? jeho demol?ciou franc?zskym vojskom v roku 1809. Odvtedy hrad le?? v ruin?ch a stal sa cie?om mnoh?ch turistov z bl?zkeho i ?alek?ho okolia.

?vod k hist?rii

O hist?rii hradu Paj?t?n sa m??eme do??ta? v po?etn?ch historick?ch, region?lnych a turistick?ch publik?ci?ch. U? v letmom nahliadnut? n?s prekvap? nejednotnos? a nepresnos? ?dajov. Mnohokr?t sa star?ie myln? ?daje preberali do nov??ch publik?cii a vznikla tak cel? re?az nepresnost?. Nepreh?adn? situ?ciu komplikuje predov?etk?m b?val? stupavsk? vodn? hrad, ktor? sa v historick?ch prame?och ?asto uv?dza. V priebehu XIII. storo?ia vystupuje pod n?zvom stupavsk? hrad ako s?dlo tohto panstva. Zhruba o sto rokov nesk?r b?va ozna?ovan? ako "Pelistan" alebo "Porustan", v XVI. storo?? sa uv?dza op?? ako stupavsk? hrad. V odbornej historiografii neprevl?da jednotn? n?zor ani v jeho lokaliz?cii. Niektor? b?datelia ho stoto??uj? s dne?n?m stupavsk?m ka?tie?om, in? s hradom Paj?t?n, ba niektor? jeho polohu h?adaj? v okol? obce Borinka. V?eobecne v?ak prevl?da n?zor, ?e b?val? vodn? hrad st?l na mieste dne?n?ho ka?tie?a v Stupave a hrad Paj?t?n je druh?m objektom, toto?n?m s dne?n?m hradom. Tento pr?spevok je kompil?t, v ktorom som sa sna?il zhrn??, porovna? a zjednoti? v?etko to, ?o som sa o hist?rii hradu do??tal a dozvedel. Viac svetla do bohatej a zauj?mavej hist?rie hradu a okolia prinesie a? systematick? prieskum arch?vnych prame?ov.

Legendy a skuto?nos?

Ako zakladate? hradu sa v niektor?ch publik?ci?ch uv?dza ?esk? kr??ovn? Kon?tancia (Kunhuta). Malo sa tak sta? v roku 1230. Je to z celej plej?dy historiek a d?tumov o vzniku hradu najstar?? ?daj. Za?neme teda n?m. Kon?tancia bola dc?rou uhorsk?ho kr??a Bela III. V roku 1198 sa ako sedemn?s?ro?n? stala ?enou ?esk?ho panovn?ka P?emysla Otakara I. Kr??ovsk? otec jej dal do vena ?zemie medzi Bratislavou a Trnavou. V t?ch ?asoch to bolo pomerne husto zalesnen? ?zemie, ktor? bolo s??as?ou takzvan?ho pohrani?n?ho hvozdu. Zalesnen?, z?merne m?lo za?udnen? a okrem ciest takmer neprechodn? lesn? hvozdy sl??ili ako prirodzen? ochrana hran?c. Nepriate?ovi s?a?ovali postup a z?rove? mu znemo??ovali tak prepotrebn? z?sobovanie vo vtedaj??ch vojensk?ch v?prav?ch. T?to prirodzen? lesn? hranica v XII. - XIV. storo?? mala miestami ??rku i nieko?ko desiatok kilometrov. Kon?tancia sa o toto svoje veno starala a dodnes sa jej pripisuje ve?k? z?sluha na rozvoji mesta Trnavy a podnet k zalo?eniu hradu ?erven? Kame?. Zomrela v roku 1240, pre?ij?c svojho man?ela takmer o dvadsa? rokov. Niet ale nijak?ch p?somn?ch d?kazov o tom, ?e by Kon?tancia zalo?ila Paj?t?nsky hrad. Tak?to v?znamn? udalos? by sa ur?ite zachovala aspo? v neskor??ch odpisoch z p?vodn?ch list?n alebo aspo? v podobe legendy.

?al?ia legenda o vzniku hradu Paj?t?n s?vis? s tat?rskym vp?dom. Rok po smrti kr??ovnej Kon?tancie vpadli na ?zemie dne?n?ho Slovenska tat?rske vojsk? a obyvatelia z bl?zkeho okolia si na mieste dne?n?ho hradu vraj vybudovali opevnenie a na?li v ?om svoju z?chranu.

V roku 1241 hordy Tat?rov podnikli pusto?iv? n?jazd na ?zemie Uhorskej r??e. T?to bojovn?ci na mal?ch, h??evnat?ch ko?och s ko?enou helmou na hlave, lukom a ??pmi budili hr?zu u? len svojim zjavom. Boli schopn? ve?mi r?chlych presunov, div?ch ?tokov, ale hlavne vedeli za r?chleho cvalu strie?a? z lukov s obrovskou frekvenciou. Tlupa t?chto div?ch mongolov vedela zasypa? svoj cie? takmer hust?m da??om ??pov, ktor? sa prirovn?valo priam krupobitiu. Nepriate? odet? v ?a?kom brnen? bol s?ce vo?i t?mto zbraniam chr?nen?, no spojenie r?chlych n?jazdov ktor? sp?sobovali zm?tok s technikou stre?by, prin??al nielen psychologick? v??azstvo... Touto taktikou spusto?ili ve?k? ?zemia a mnoho ?ud? pri?lo o svoj biedny ?ivot. Tat?ri u? v lete roku 1242 odtiahli sp??, no v?sledok ich ?a?enia bol ukrutn?. Miestami boli vy?udnen? takmer cel? oblasti. Odolali len opevnen? mest? a kamenn? hrady. Polia zostali neobroben? n?sledkom ?oho vznikol ve?k? hladomor, ktor?mu pod?ahli mnoh? z t?ch ?o pre?ili. Dielo skazy dokonalo rabovanie l?pe?n?ch b?nd, ktor? sa po odchode Tat?rov pot?kali krajom. Z dne?n?ho ?zemia Slovenska najhor?ie dopadla jeho ju?n? a z?padn? ?as?, ktor? bola najhustej?ie os?dlen?. Obyvatelia na?li z?chranu len ?tekom do h?r a mo?ar?sk alebo na vy??ie polo?en? a ?a?ko dostupn? miesta. Z tejto skuto?nosti vych?dzaj? aj inform?cie v niektor?ch publik?ci?ch o Paj?t?nskom hrade. Uv?dza sa v nich, ?e pr?ve v tomto ?a?kom obdob? obyvatelia z bl?zkeho okolia na?li na mieste dne?n?ho hradu bezpe?n? ?to?isko. S? to v?ak len domnienky autorov, preto?e na tak?to tvrdenia niet zatia? d?kazov. Na spom?nan? obdobie tat?rskeho vp?du sa via?e asi tridsa? dnes zn?mych list?n. T?to skuto?nos? by sme v?ak v nich m?rne h?adali. Z hist?rie vieme, ?e Tat?ri sa pok??ali doby? Bratislavsk? hrad, ktor? sa v?ak i s podhrad?m ubr?nil. Bolo vydrancovan? a vyp?len? okolie, osady Sz?plak a Plumnou-Blumenau, ktor? sa nach?dzali zhruba v priestore dne?n?ho Lama?a a D?bravky. Je ve?mi pravdepodobn?, ?e Tat?ri prenikli do dne?nej Stupavy, ktor? taktie? zni?ili. Bohu?ia?, pri samotnom tat?rskom vp?de a neskor?om drancovan? v po?etn?ch vojn?ch sa zni?ilo mnoho arch?vov. Mnoh? cenn? inform?cie pohltili plamene horiacich miest a hradov v nepokojnom XIII., XV. a XVII. storo??. Z?verom teda mo?no poveda?, ?e v spom?nanom ?ase skaln? vyv??enina, na ktorej stoj? Paj?t?nsky hrad, bola zo strategick?ho h?adiska vhodn? na ?kryt obyvate?stva pred drancuj?cimi vojakmi. Ke??e p?somn?ch dokladov o tom niet a nebol v tejto lokalite preveden? ani archeologick? prieskum, m??eme t?to inform?ciu poklada? len za hypot?zu.

V inej literat?re sa do??tame, ?e hrad bol postaven? sv?tojursk?mi a pezinsk?mi gr?fmi v rokoch 1270-1290. Prenesme sa teda na chv??u do XIII. storo?ia.

Takmer cel? druh? polovica XIII. storo?ia sa niesla v duchu vojen medzi ?esk?mi P?emyslovcami a uhorsk?mi Arp?dovcami. Tak napr?klad v polovici apr?la roku 1271 P?emysl Otakar II. na ?ele s takmer stotis?covou arm?dou pri dne?nom Suchohrade prekro?il rieku Moravu a vtrhol na ?zemie dne?n?ho Z?horia. Po ?a?k?ch bojoch padli hrady Stupava, Dev?n, Bratislava, Sv?t? Jur, Pezinok (s?dla spom?nan?ch gr?fov) a Trnava. Uhorsk? panovn?k nezostal ni? dl?n? svojmu protivn?kovi a podnikal na opl?tku pusto?iv? n?jazdy na Moravu a do Rak?ska, ktor? zaka?d?m d?kladne vyplienil. Tieto odvetn? vojny sa skon?ili a? v roku 1278 bitkou na Moravskom poli. ?esk? vojsko bolo na hlavu porazen?, v boji s rozseknutou lebkou skonal i s?m P?emysl Otakar II. V spom?nanom obdob? rokov 1270-1290 boli vlastn?ci sv?tojursk?ho a pezinsk?ho panstva gr?fi Pavol I. a Kozma II. V tomto nepokojnom a neistom obdob? im boli majetky ?astokr?t zni?en? a tak mali sotva mo?nos? stava? nov? hrad. Z?ver XIII. storo?ia sa niesol v duchu celkov?ho ?padku Uhorska. O biede a pomeroch v tomto obdob? si m??eme spravi? predstavu z ?ryvku Spi?skosobotskej kroniky. Kronik?r k roku 1290 poznamenal: "V tom istom ?ase vzniklo v krajine tak? ve?k? pob?renie, lebo ?ud bol nato?ko chudobn?, ?e nemal kone ani dobytok aby mohol zapriaha?, ?udia sa museli sami zapriaha? a ?aha? povozy a preto k?ry s dvoma kolesami naz?vali vozmi kr??a Ladislava".

Niet nijak?ch spo?ahliv?ch dokladov o tom, ?e hrad Paj?t?n vybudovali v spom?nan?ch rokoch pezinsk? a sv?tojursk? gr?fi. Navy?e spom?nan? obdobie ani nebolo pre gr?fov ve?mi vhodn? na v?stavbu (alebo prestavbu) nov?ho hradu.

Je naozaj ve?mi zlo?it? posun?? hranicu vzniku hradu k jeho skuto?n?mu za?iatku. Hrady samozrejme nevznikali n?hodne, ich poloha bola vopred dobre vytypovan? a sk?senos?ou overen?. ?astokr?t st?li na miestach bud?cich kamenn?ch hradov dreven? hr?dky alebo tv?dze. Ich roz?irovanie a prebudov?vanie na v???ie kamenn? hrady, ak? ich pozn?me dnes, trvalo desiatky rokov. V pr?pade Paj?t?na mohlo ?s? o mal? dreven? opevnenie chr?nen? z?sekmi v pr?stupovej ceste. ?pln? pravdu sa v?ak dozvieme vtedy, ak vyjdeme na hrad, dobre sa porozhliadneme a nech?me sa un??a? fant?ziou...

Prv? p?somn? zmienka a historick? n?zvy hradu

Prv? p?somn? zmienka o hrade je vraj v listine z roku 1273, kde sa uv?dza ako "castrum Borynka" (castrum, latin.= hrad). Napriek tomu, ?e tento ?daj je v literat?re najroz??renej??, nie je spr?vny. Ten ist? "castrum Borynka" sa objavuje i v listine z roku 1274, av?ak u? ako "castrum Baranka". Ide o hrad v Marmaro?skej stolici, ktor? nesk?r vystupuje pod n?zvom "Szuha-Baranka". Mimochodom tento omyl prevzal aj n?? popredn? jazykovedec Ivan Stanislav a tak dedinu Paj?t?n le?iacu pod hradom, ktor? mala rovnak? n?zov ako hrad, v roku 1948 ?radne premenovali na Borinku. ?al?? hrad s podobn?m n?zvom je dne?n? Bernstein v rak?skom Burgenlande. Spom?na sa v listin?ch z konca XIII. storo?ia pod n?zvami Borostyn, Perustyan, Peresteyan alebo Perystien. Z t?chto list?n sa v?ak ned? presne identifikova?, ?i ide o Paj?t?n alebo o spom?nan? rak?sky Bernstein. V skuto?nosti prv? - i ke? nepriama - p?somn? zmienka o hrade poch?dza a? z roku 1314. V tomto roku sa uv?dza v spojitosti s majite?om hradu - Otom z Telespruna. Z tejto listiny v?ak jednozna?ne nevypl?va, ?i sa jedn? o Paj?t?nsky hrad alebo osadu rovnak?ho mena pod n?m. Niektor? historici sa prikl??aj? k n?zoru, ?e listina ozna?uje osadu - dne?n? Borinku a pos?vaj? prv? p?somn? spr?vu o hrade do roku 1349.

Hrad Paj?t?n sa v p?somn?ch dokladoch uv?dza pod nemeck?mi a nesk?r ma?arsk?mi n?zvami, kon?iacimi koncovkou -stein alebo -ko . Obidve koncovky s? be?n? pre v?etky n?zvy hradov. V preklade zna?ia "kame?" a sved?ia o zvy?ajn?ch poloh?ch na?ich hradov. V roku 1349 sa hrad spom?na pod n?zvom "Perostyan", 1389 - Paylstain, 1390 - Prostyan, Porustyan, 1404 - Porostyan, 1592 - Pailnstain, 1634 - Paistun, 1773 - Paulenstein, Borosty?nko , Plauenstein, Paistun, 1808 - Stupawsk? Podz?mek, Borosty?nko , Ballenstein vulgo Paulenstein. V dvadsiatych rokov n??ho storo?ia hrad volali "Kvetov", tento n?zov sa v?ak neujal. Posloven?en? n?zov hradu "Paj?t?n" (s v?nimkou roku 1773) sa objavuje a? v XX. storo??.

N?zov hradu asi poch?dza z nemeck?ho z?kladu "Paulenstein". Je to naj?astej?ie pomenovanie hradu, ktor? v preklade znamen? "skala pavl?nov". Tento n?zov dostal pod?a bl?zkeho kl??tora a kostola pavl?nov v Marianke. Ma?arsk? n?zvy "Borosty?n", "Borostyanko " vznikli ako skomolenina p?vodn?ho nemeck?ho pomenovania hradu.

Oto z Telespruna

Mesto Bratislava a cel? juhoz?padn? ?as? Bratislavskej stolice sa za?iatkom XIV. storo?ia dostala do rak?skej okup?cie. Okupovan? ?zemie z?skal sp?? a? v roku 1322 nov? uhorsk? panovn?k - Karol R?bert z Anjou. V tomto ?ase (i nesk?r) sa ?zemie z?padn?ho Slovenska kolonizovalo obyvate?mi z bl?zkeho Doln?ho Rak?ska a na dlh? ?as tu prevl?dal nemeck? ?ivel. Napokon, v tomto obdob? vlastnil majetky na tomto ?zem? ??achtic z Doln?ho Rak?ska - Rugerius a jeho syn Oto z Telesprunu.

V roku 1314 prest?pil pred kr??a Karola I. Oto, syn Rugeria z Telesprunu (Otho, filius Rugerii de Telesprun) a tvrdil, ?e feud? Dev?n (Thebun), Stupava (Stampha), Paj?t?n (Pelystan), Zohor (Sahur), M?st (Messuch), Z?horsk? Bystrica (Pistrich), Sarkou a Ishar (dnes nezn?mej polohy), le?iace v Bratislavskej stolici, z?skal u? jeho otec od viacer?ch uhorsk?ch kr??ovsk?ch predkov. Kr?? Karol I. ??achticovi Otovi z Telesprunu vyhovel a potvrdil mu dr?bu t?chto majetkov. To?ko hovor? listina, vydan? 25. j?la 1314. Treba v?ak uvies?, ?e p?vodn? listina z roku 1314 sa nezachovala, zachovan? je v odpise z roku 1323. Latinsk? "feudum" znamen? majetok, dom?nu, priamo teda neozna?uje hrad. Niektor? historici s? preto i v tomto pr?pade opatrn? a tento d?tum neradi uv?dzaj? ako hodnovern? prv? p?somn? zmienku o hrade. Prikl??aj? sa k n?zoru, ?e "Pelystan" ozna?uje dne?n? dedinu Borinka pod hradom. Oto z Telesprunu v listine tvrdil, ?e majetky z?skal u? jeho otec Rugerius od kr??ovsk?ch predkov, to znamen?, ?e ich musel nadobudn?? u? za vl?dy Ladislava IV., teda v rokoch 1272-1290. (Rugerius v roku 1310 u? ne?il, lebo v tomto roku sa jeho ?ena spom?na ako vdova). Je v?ak ?a?ko predstavite?n?, aby vznikla najprv osada a nesk?r pri nej hrad. V t?chto pr?padoch je postupnos? opa?n?, navy?e je nelogick?, aby koncovka -stan (-stein, kame?) sa prip?jala k n?zvu osady. Meno "Pelystan" teda s ve?kou pravdepodobnos?ou ozna?uje dne?n? Paj?t?nsky hrad. Ak by tomu bolo naozaj tak, zost?va z?hadou pre?o sa hrad nespom?na v listin?ch u? sk?r. V obdob? po?as vp?dov P?emysla Otakara II. a v neskor??ch men??ch vojensk?ch ?arv?tkach sa v?ak nespom?na. Z listiny z roku 1323 sa o rak?skom ??achticovi Otovi z Telespruna ?alej dozved?me, ?e predst?pil pred Bratislavsk? kapitulu a vyhl?sil za seba a svojich dedi?ov, ?e ?as? hradu a obce Dev?n, ktor? mu kr?? Karol I. v roku 1314 potvrdil vracia dobrovo?ne sp?? kr??ovi. Ostatn? majetky mu panovn?k ponechal a potvrdil v dr?be. V tomto pr?pade ur?ite i?lo o tlak panovn?ka, ktor? chcel ma? strategicky d?le?it? hrad Dev?n vo svojom majetku. Panovn?k nesk?r zosilnil tlak a po Otovej smrti navrhol jeho dedi?om, aby ich zost?vaj?ci majetok vymenili za dedinu ?omo? (Somogyi) v Abovskej stolici (dnes na pomedz? v?chodn?ho Slovenska a Ma?arska). Cenov? rozdiel, ktor? touto v?menou vznikol, s??bil panovn?k dedi?om doplati?. V listine z roku 1349 u? j?gersk? kapitula uv?dza ?tyroch synov a dc?ru Ota z Telesprunu na ich nov? majetok ? dedinu ?omo?. To?ko teda kus? spr?vy o Rugeriovi a Otovi z Telesprunu, majite?och Paj?t?na. Rovnako ako z?hadne sa na sc?nu vynorili, tak i zmizli. V arch?voch niet o nich viac ani zmienky, nepozn?me ani ich erb. Paj?t?n teda v polovici XIV. storo?ia pripadol sp?? kr??ovi, no ten ho u? v roku 1390 daroval sv?tojursk?mu gr?fovi Petrovi.

Pezinsk? a Sv?tojursk? gr?fi

N?stup nov?ho kr??a ?igmunda Luxembursk?ho na tr?n bol dramatick?. Zr?dzali ho t?, ktor? mu predt?m s?ubovali vernos? a oddanos?. Svoj n?rok na tr?n si musel doslova vybojova?. Jeho ?silie bolo korunovan? ?spechom, postupne sa stal uhorsk?m, ?esk?m a nemeck?m kr??om a kr?tko pred svojou smr?ou dokonca i r?mskym cis?rom. V skuto?nosti v?ak cel? svoj vlad?rsky ?ivot musel ?eli? intrig?m a bojova? proti svojim a r??skym neprajn?kom. V ?ase najv???ej n?dze mu st?li po boku a poskytovali pomoc sv?tojursk? a pezinsk? gr?fi. Bol im preto zaviazan? a v?a?n?. Siln? a mocn? rod sv?tojursk?ch a pezinsk?ch gr?fov si v?ak vedel svoje z?sluhy n?le?ite ohodnoti? a tak dost?vali od kr??a okrem priazne i nov? majetky a hodnosti.

Sv?tojursk? a pezinsk? gr?fi poch?dzaj? zo sl?vneho rodu Hont-Poznan. T? pomohli uhorsk?mu kr??ovi sv. ?tefanovi potla?i? pohansk? vzburu, ktor? ohrozovala jeho n?stup na tr?n i uhorsk? kr??ovstvo. Ve?mo?i boli za svoje z?sluhy n?le?ite odmenen? a z?skali rozsiahle majetky v okol? Nitry. T?to majetkov? dom?na tvorila z?klad neskor??ch majetkov sv?tojursk?ch a pezinsk?ch gr?fov. Pre lep?iu predstavu o ve?kosti ich bohatstva a moci mo?no uvies?, ?e v ?ase najv???ieho rozmachu rodu vlastnili majetky v Bratislavskej, Satumarskej, Tren?ianskej, Nitrianskej, Mo?onskej, ?opronskej a R?bskej stolici. Za hranicami Uhorska v?aka v?hodn?m sob??om vlastnili panstv? v Dolnom Rak?sku, na Morave, dokonca aj v ?tajersku a Korut?nsku. Cel? panstvo predstavovalo 90 obc? a 10 hradov. Spolu s majetkom z?skavali d?le?it? funkcie v ?t?tnej spr?ve. Zast?vali hodnosti kr??ovsk?ch hlavn?ch ?a?n?kov, tavern?kov, krajinsk?ch sudcov, dokonca i sedmohradsk?ch knie?at. Z?kladn? majetok rodu tvorili ich s?dla Pezinok a Sv?t? Jur, z n?zvov t?chto miest bol utvoren? aj ich pr?domok. Rod spo?iatku vl?dol spolo?ne, no za?iatkom XIV. storo?ia (roku 1318) sa v d?sledku majetkov?ch sporov rozdelil na dve vetvy - pezinsk? a sv?tojursk?.

Sv?tojursk? a pezinsk? gr?fi p?vodne pou??vali modr? ?t?t, na ktorom je zlato-?erven? kosmo delen? ?es?c?pa hviezda. Klenotom erbu je hviezda zo ?t?tu a nad ?ou je ve?k? p?vie kr?dlo. Tento erb pou??vali s mal?mi obmenami a? do polovice XV. storo?ia. D?a 19. j?na 1459 dostali od cis?ra Fridricha III. dve erbov? listiny. ?t?tov? znamenie zostalo nezmenen?, len v klenote je ?es?c?pa hviezda polo?en? na cis?rsku korunu. Ich rodov?m erbom bola na?alej na modrom ?t?te zlato?erven? ?kosom delen? ?es?c?pa hviezda. Prv? majite? paj?t?nskeho hradu z radov t?chto gr?fov bol Peter III. Sv?tojursk?.

Peter III. Sv?tojursk?

Poch?dzal zo Sv?tojurskej vetvy. Jeho otec bol Peter II. Sv?tojursk?, matka sa volala Al?beta. Mal jedin?ho brata Tom??a IV. D?a 8. j?na 1390, v meste?ku ?ast? pod hradom ?erven? Kame?, Petrovi III. vydal kr?? ?igmund Luxembursk? listinu. Dozved?me sa z nej, ?e kr?? zav?tal do ?astej, kde ho i so sprievodom pohostil jemu oddan? sv?tojursk? gr?f Peter. Na znak v?aky za jeho z?sluhy mu panovn?k daroval (okrem in?ho) i Paj?t?nsky hrad. Je v?ak ve?mi pravdepodobn?, ?e Peter sa zmocnil spom?nan?ho majetku u? sk?r a touto listinou si dal t?to skuto?nos? len legalizova?. Kr?? ?igmund mu bol zaviazan? a tak jeho ?iadosti vyhovel. Peter, rovnako ako v???ina sv?tojursk?ch a pezinsk?ch gr?fov bol zn?my svojou n?siln?ckou a arogantnou povahou. Nap?dal svojich susedov a neraz ich nechal aj na svojich hradoch uv?zni?. Napr?klad bratislavsk? kapitula sa s?a?ovala na Petra, ?e jej neodv?dza zo stupavsk?ho panstva u? cel?ch osemn?s? rokov cirkevn? desiatok, ktor? odd?vna u??vala. Napriek v?etk?m t?mto nepr?vostiam kr?? ?igmund sv?tojursk?mu gr?fovi Petrovi dr?bu hradu Paj?t?n v roku 1409 znovu potvrdil. Stalo sa tak v?aka jeho z?sluh?m, vplyvu ??achty a najm? ostrihomsk?ho kanonika ?imona Rozhanovsk?ho (Rozgoni), brata jeho za?a. Peter III. sa v?ak dlho z Paj?t?nskeho hradu nete?il, preto?e o tri roky, v roku 1412 zomrel. Zanechal troch synov: Kozmu III., Ladislava I., Petra IV. a dc?ru Cec?liu. Synovia - dedi?ia majetku, v?ak pokra?ovali v otcov?ch ??apaj?ch a presl?vili sa sk?r svojim l?pe?n?ctvom ako rozv??nym a m?drym hospod?ren?m na svojom majetku. V?etci traja dedi?ia po Petrovi III. zomreli v?ak bezdetn? e?te za vl?dy ?igmunda Luxembursk?ho (pred r. 1437) a tak majetok pre?iel do inej (mlad?ej pezinskej) vetvy tohto rodu. Hrad Paj?t?n zdedil Peter V. Pezinsk?.

Peter V. Pezinsk?

Bol synom Juraja I. Sv?tojursk?ho (? - 1426) a Iratny Ozdravszki. Mal troch bratov - Ladislava III., Imricha II. a Juraja III. O?enil sa s Hedvigou Marczal, dc?rou slav?nskeho b?na, s ktorou mal dvoch synov - Imricha III. a Ladislava IV. Nov? majite? hradu, Peter V. Sv?tojursk? musel ?eli? bl??iacemu sa nebezpe?enstvu. Dvadsiate roky XV. storo?ia boli toti? pozna?en? strachom z husitsk?ho vp?du do Uhorska. Na obranu sa pripravovalo i mesto Bratislava, boli vykonan? opev?ovacie pr?ce na mestsk?ch hradb?ch i na hrade. Strach bol opr?vnen?. Husiti v roku 1426 zradou z?skali moravsk? B?eclav a zanechali v nej trval? pos?dku. Odtia?to podnikali vp?dy do Doln?ho Rak?ska. O rok nesk?r, medzi apr?lom a j?nom roku 1427, sa dostali do bezprostrednej bl?zkosti Stupavy, ke? dobyli a vyp?lili rak?sky Marchegg. Panika a strach z husitov st?pol. Dokonca aj kr?? ?igmund listinou z d?a 8. j?la 1427 nariadil pod stratou majetku v?etk?m bratislavsk?m me??anom a dr?ite?om majetkov v bratislavskej stolici, aby prik?zali svojim poddan?m pracova? na opevnen? mesta Bratislavy. Husiti skuto?ne o pol roka nesk?r, vo febru?ri roku 1428, pritiahli cez oblas? dne?nej Ra?e k Bratislave. T?to v?prava mala len zastra?uj?ci cie?, mesto ani hrad husiti nenapadli, zato vyp?lili cel? podhradie s predmest?m a odtiahli smerom na Bernol?kovo. T?mto sa za?alo obdobie husitsk?ch vp?dov do oblasti dne?n?ho Z?horia.

V roku 1432 vpadli na Z?horie znovu a koncom j?na sa im ls?ou podarilo doby? Trnavu. Obsadenie Trnavy malo pre husitov k???ov? v?znam a u? koncom roka sa ne?spe?ne sna?ili doby? Bratislavu. Tento z?mer sa im teraz ani v nasleduj?cich rokoch nepodaril, nap?chali v?ak ve?k? ?kody na okol?. Trnavu opustili na z?klade dohody medzi ?igmundom Luxembursk?m a trnavsk?m husitsk?m kapit?nom Bla?kom z Borot?na a? v roku 1435. Rok predt?m v?ak stihli vyp?li? Sv?t? Jur a z Trnavy pri odchode odniesli v?etky cennosti a najd?le?itej?ie listiny z mestsk?ho arch?vu, ktor? si mesto muselo nesk?r vyk?pi? sp??. V t?chto ?asoch hrad Paj?t?n husiti s?ce bezprostredne neohrozovali ale strach a panika sa isto odrazila v zosilnenej ostra?itosti jeho pos?dky. Nebezpe?enstvo bolo ve?k?, preto?e husiti radi plienili majetky sv?tojursk?ch gr?fov, spojencov ich nepriate?a ?igmunda Luxembursk?ho. Sv?tojursk? gr?f Peter V. uprostred t?chto nepokojn?ch ?asov zomrel. Stalo sa tak pred rokom 1436 a dedi?mi majetku sa stali jeho dvaja synovia. V ?ase otcovej smrti boli v?ak malolet? a tak sa dedi?stva ujala v ich mene vdova Hedviga, spolu so svojim ?vagrom Jurajom III. Sv?tojursk?m.

Juraj III. Sv?tojursk?

Bol mlad??m bratom Petra V. a patril k najpoprednej??m magn?tom krajiny. V rokoch 1438-39 zast?val funkciu str??cu uhorskej koruny. O?enil sa s Margar?tou z Lichtensteinu, s ktorou mal troch synov - Petra VII., Kri?tofa I. a Juraja IV.

Vdova Hedviga zdedila hrad spolu s Jurajom III. v ?a?k?ch ?asoch. Situ?cia sa zhor?ovala a husitsk? nebezpe?enstvo z roka na rok st?palo. Kr?? ?igmund u? v roku 1435 vydal nariadenie, ktor?m prik?zal hrady od Bratislavy a? po Skalicu opevni?. Nevieme, ?i boli preveden? ?pravy aj na hrade Paj?t?n, pod?a zachovan?ch spr?v boli upraven? a spevnen? susediace hrady Dev?n a Bratislava.

Hrozba sa stala realitou o p?? rokov nesk?r, ke? husiti v roku 1440 dobyli Stupavu. Husitsk? kapit?n Juraj Benick?, ktor? bol v slu?b?ch Pankr?ca zo Sv?t?ho Mikul??a obsadil tunaj?? opevnen? kostol. Dozved?me sa to z listu paj?t?nskeho kastel?na Pankr?ca Streichela, ktor? listom zo d?a 6. marca 1440 ?iadal mesto Bratislavu o pomoc, lebo nepriate? sa vraj sna?? doby? kostol v Stupave. O tri dni p??e z?fal? kastel?n magistr?tu znovu a oznamuje, ?e nepriate? kostol u? dobyl a znovu ?iada o pomoc.

Medzi Hedvigou a Jurajom III. vznikli zrejme majetkov? spory, preto?e v roku 1446 sa uskuto?nilo delenie majetku. Zauj?mavos?ou je sp?sob, ak?m si majetok rozdelili. Je i na dne?n? ?asy nanajv?? spravodliv? a demokratick?. Na jeden l?stok nap?sali Pezinok a Paj?t?n a na druh? Sv?t? Jur a Malinovo. Vy?rebovanie l?stkov bolo zveren? mal?mu die?a?u, ktor? nevedelo ??ta?. Stupavsk? panstvo a Paj?t?nsky hrad pripadol vdove Hedvige a jej mal?mu synovi Imrichovi III. Hedvigin ?vagor Juraj III. vlastnil ne?alek? Marchegg (dnes v Rak?sku) a Sv?t? Jur. Medzi nimi le?ala Stupava s pr?slu?n?m panstvom a tak ne?udo, ?e sa sna?il svoje dom?nium roz??ri?. Cel? stupavsk? panstvo bolo v tom ?ase pomerne rozsiahle. Pozost?valo z obc?: Stupava, M?st, Borinka, Z?horsk? Bystrica, Zohor, Vysok? pri Morave, Mal? Lev?re, Gajary, L?b a Lozorno. Dedi? Imrich III. zomrel pred rokom 1462 a jeho str?kovi Jurajovi sa podarilo z?ska? do svojho vlastn?ctva na sklonku ?ivota i Paj?t?nsky hrad.

V roku 1457 sa husiti znovu zmocnili Stupavy. Tentokr?t to boli oddiely bratr?kov veden? Vankom z Rachmanova. Opevnen? kostol im sl??il ako z?klad?a, odkia? podnikali v?pady do Bratislavy a Rak?ska. Bratr?ci si dokonca postavili ne?aleko Stupavy, na brehoch Moravy opevnen? t?bor. Paj?t?nsky p?n Juraj III. sa ho spolu so svojim bratom Ladislavom III. a pr?buzn?m ?igmundom ne?spe?ne pok??ali doby?.

Husitsk? vp?dy a odvetn? ?toky ?a?ko doliehali na obyvate?stvo. ?iv? obraz t?chto ?ias n?m poskytuje kronika J?na z Turca. K t?mtoudalostiam okrem in?ho p??e: "...Jednoduch? ?ud gniavila neznesite?n? da? a mier si nevyk?pil, hoci ve?mi ?asto platil vojnov? da?. Na z?chranu hol?ho ?ivota bol n?ten? ob?va? osamel? jaskyne a ostatn? lesn? skr??e. Horeli mest? i dediny, znova a znova ich podpa?ovali a plamene ch?liace do v??ok dym zne?is?ovali vzduch v okol?. Cel? Uhorsko pre??valo hrozn? roky ?elezn?ch ?ias a na ladom le?iacich poliach bola krv zabit?ch p?nov a sluhov. Ko?ko nevinn?ch ?ud? stratilo ?ivot a vylialo krv!..."

Sv?tojursk? gr?f Juraj III., zakladate? mlad?ej sv?tojurskej vetvy zomrel v roku 1463 vo Sv?tom Jure. V kostole vo Sv?tom Jure sa nach?dza n?dhern? gotick? epitaf patriaci Jurajovi, sv?tojursk?mu gr?fovi. Na epitafe je zn?zornen? postava zomrel?ho v brnen?, text na n?hrobku oznamuje, ?e zomrel 1. 4. roku 1467. Je pravdepodobn?, ?e epitaf patr? sv?tojursk?mu gr?fovi Jurajovi III., vlastn?kovi Paj?t?nskeho hradu. Po jeho smrti hrad zdedil jeho syn Peter VII.

Peter VII. Sv?tojursk?

Peter sa za vl?dy Vladislava II. Jagelonsk?ho stal sedmohradsk?m vojvodom a a? do svojej smrti zast?val ?rad kr??ovsk?ho sudcu. Svoje dobr? vz?ahy s panovn?kom vyu?il na zve?a?ovanie Stupavsk?ho panstva. Pre Stupavu vymohol v?znamn? trhov? privil?gium, ktor? bolo potvrden? listinou d?a 4. decembra roku 1493, ??m sa pod?a vtedaj??ch zvyklost? stala meste?kom. I ke? nem?me presnej?ie spr?vy o Paj?t?nskom hrade z tohto obdobia, ur?ite sa hospod?rsky rozmach na panstve prejavil i na samotnom hrade. V roku 1509 vypukol na okol? Stupavy mor. Epid?mia mala asi hrozn? n?sledky, v dokumente sa hovor? o ?plnom zni?en? a vy?udnen? Stupavy. Dozved?me sa to z listiny, ktor? Peter V. vydal v roku 1517. Dielo skazy zav??ili zbojn?cke bandy, ktor? sa potulovali a zb?jali po zdecimovanom a spustnutom okol?. Z tohto d?vodu zemep?n Peter V. oslobodil svojich poddan?ch na panstve od dan? a kolonizoval opusten? usadlosti prich?dzaj?cimi Chorv?tmi. Z obdobia vl?dy Petra VII. na Paj?t?nskom hrade sa zachovala aj spr?va o odpore stupavsk?ch poddan?ch. V liste z roku 1470 informoval stupavsk? prov?zor Bratislavsk? mestsk? radu, ?e musel utiec? pred hnevom obyvate?ov Stupavy, M?stu a Z?horskej Bystrice a schova? sa na Paj?t?nskom hrade. ?alej p??e, ?e nespokojn? a pob?ren? dav poddan?ch tiahol za n?m. Pod hradom sa vraj zhroma?dili a vykrikovali svoje obvinenia na prov?zora. Podobn? a in? protesty boli v tomto ?ase ?ast? a s?viseli s rast?cimi po?iadavkami feud?lov (alebo ich spr?vcov), ktor?mi za?a?ovali svojich poddan?ch. Peter VII. bol dva kr?t ?enat?, prvou man?elkou mu bola moravsk? ??achti?n? Kunigunda Tova?ovsk? z Cimburka, vdova po Jind?ichovi ?ernohorskom. Sob??om s ?ou (medzi rokmi 1476-1479) z?skal do majetku hrad a panstvo Star? Ji??n na Morave. Jeho druh? man?elka bola ?ofia z Waldsteinu, vdova po Janovi Zelenom z ???an. Peter VII. z?skal svojimi dvoma man?elstvami nov? majetky na Morave, no nepodarilo sa mu splodi? ani jedn?ho potomka. Dokonca ani jeho mlad?? bratia Kri?tof I. a Juraj IV. nemali dedi?ov a tak majetky pre?li na in? - pezinsk? vetvu rodu. Hrad Paj?t?n z?skali vnuci Juraja III. - Franti?ek, Wolfgang a Juraj V.

Franti?ek, Wolfgang a Juraj V. Pezinsk?

Boli synmi ?imona Pezinsk?ho a Katar?ny Balassa, stali sa hlavn?mi predstavite?mi mlad?ej pezinskej vetvy. Mali e?te dvoch bratov a dve sestry - Ladislava V., Petra VI., Krist?nu a Barboru.

Franti?ek zomrel v roku 1534 a napriek tomu, ?e mal s man?elkou Barborou z Weissprachu sedem det?, jeho majetky nemal kto dedi?. Jeho traja synovia a jedna dc?ra zomreli v mladom veku, zostali len tri dc?ry: Gertr?da, Margar?ta a ?ofia. Tie sa vydali a ako ?eny dedi? majetok nemohli. Jedin? mo?n? dedi? cel?ho rodu bol Kri?tof II., syn Franti?kovho brata Wolfganga. Panstvo Stupava s Paj?t?nskym hradom mala po dohode medzi dedi?mi zdedi? z do?ivotn?m pr?vom vdova Barbora. T? sa dedi?stva ujala a spravovala ho spolu s dc?rou Gertr?dou. Stupavsk?mu panstvu spravovan?mu dvoma ?enami okolit? feud?li robili mnoh? pr?koria. V roku 1531 sa Gertr?da s?a?ovala samej kr??ovnej M?rii, ?e kastel?n hradu Dev?n zabral stupavsk? pozemky, jeho poddan? zbili nieko?k?ch Stupav?anov a ukradli im dobytok. ?alej p??e, ?e kastel?n dokonca uvrhol do ?al?ra jej poddan?ch.

Kr?tko pred Barborinou smr?ou sa sp?sala nov? dohoda o dedi?stve. Touto dohodou sa mali definit?vne urovna? majetkov? z?le?itosti rodu medzi jedin?m mu?sk?m dedi?om Kri?tofom II. a Barborin?mi dc?rami. Kri?tof sa ?estne nezachoval, dal e?te pred t?mto delen?m majetku neopr?vnene odvies? z Paj?t?nskeho hradu v?zbroj a v?no v hodnote 800 zlat?ch. Pr?pad vy?etrovala aj uhorsk? komora, ktor? predvolala kastel?na Dev?nskeho hradu Ladislava R?dyho, ktor? odvoz zabezpe?il. Pod?a dohody mohli zdedi? po matke stupavsk? panstvo jej dc?ry s tou podmienkou, ?e vyplatia Kri?tofovi II. alebo jeho dedi?om 4000 zlat?ch, sp??u invent?r zbran? a bud? sa stara? o rodinn? arch?v. Kri?tof sa zaviazal vyplati? sesterniciam 8000 zlat?ch a Wolfgangovi Pucheimovi, man?elovi sesternice Margar?ty odovzda? hrad Kitsee (v Rak?sku). Vdova Barbora kr?tko po podp?san? tejto zmluvy zomrela, dc?ry a za?ovia dohodnut? sumy nevyplatili a tak cel? dedi?stvo pre?lo na Kri?tofa II.

Kri?tof II. Pezinsk?

Bol jedin?m synom Wolfganga Pezinsk?ho (? - 1534), hlavn?ho kr??ovsk?ho komorn?ka a Barbory Vet?ssy. Kr?tko pred smr?ou sa o?enil s Al?betou zo Salmu a Neuburgu. Mal s ?ou len jedin? dc?ru, ktor? zomrela v mladom veku. Kri?tof II. zomrel v roku 1543 a n?m vymrel rod sl?vnych sv?tojursk?ch a pezinsk?ch gr?fov. Takto sa skon?ilo aj ich panstvo na Paj?t?nskom hrade, ktor? trvalo 153 rokov. Po smrti posledn?ho sv?tojursk?ho gr?fa hrad Paj?t?n pripadol do majetku kr??ovskej koruny. Polovica XVI. storo?ia sa niesla v znamen? vymierania starej rodovej ??achty. Na sc?nu prich?dzaj? nov?, nezn?me a doposia? m?lo v?znamn? rody. Ich zakladatelia v???inou poch?dzaj? z ni???ch aristokratick?ch vrstiev. Presadzuj? sa na vojenskom poli a z?skavaj? si tak sl?vu a rozmno?uj? majetky rodu. Typick?m predstavite?om je i nov? majite? hradu, ktor?mu ho panovn?k prenajal ? Ga?par Ser?dy.

Ga?par Ser?dy

Po por??ke uhorsk?ch vojsk pri Moh??i v roku 1526 sa stal kapit?nom horn?ho Uhorska vynikaj?ci vojak a vojensk? velite? Ga?par Ser?dy (Szeredi, ?eredy). Poch?dzal zo ??achtick?ho rodu z dediny Ser?d vo Va?skej stolici alebo zo Serede (z tohto d?vodu sa niekedy ozna?uje ako Seredsk?, zo Serede). Ga?par Ser?dy sa ozna?uje za zakladate?a sl?vy a bohatstva tohto rodu. Jeho z?sluhou sa Ser?dyovci postupne vy?vihli z chudobn?ch ??achticov medzi popredn?ch uhorsk?ch magn?tov. Ga?par ?spe?ne bojoval na strane Ferdinanda I. proti J?novi Z?po?sk?mu. Presl?vil sa v roku 1528 dobyt?m hradov Tren??n a Likava a o dva roky dobyt?m J?gru (Eger). V?a?n? Ferdinand I. ho odmenil skonfi?kovan?mi majetkami svojich odporcov. Z?skal tak rozsiahle panstv? na z?padnom i v?chodnom Slovensku. V roku 1546 mu kr?? potvrdil dr?bu na stupavsk? panstvo (teda i na Paj?t?nsky hrad) za 53 tis?c zlat?ch. Ga?par Ser?dy ako sk?sen? vojak mu samozrejme venoval pozornos?. Zrejme z tohto obdobia poch?dza i mohutn? delov? rondel. Za velite?a hradnej pos?dky vymenoval Chorv?ta Mikul??a Jajcaja (Jayczay), kastel?nom sa stal Jakub Mlin?r. Velite? hradnej pos?dky - kapit?n hradu mal pomerne ve?k? pr?vomoc. V nepr?tomnosti svojho p?na sa staral o bezpe?nos? hradu a mal dozor nad cel?m panstvom. V arch?voch sa zachovalo viacero listov tohto paj?t?nskeho kapit?na. Zauj?mav? je jeho kore?pondencia z mestom Bratislava. D?a 12. septembra 1547 p?somne ?iadal mesto o spr?vu, ?i jeho z?stupcovia nevedia, kde sa nach?dzaj? zbojn?ci. Oznamuje im, ?e ich d? h?ada? i v lesoch a t?ch, ktor?ch dopadne odmen? pod?a z?sluhy. O dva roky nesk?r, 7. janu?ra 1549 listom oznamuje rade mesta Bratislavy, ?e v?zn? na Paj?t?nskom hrade nieko?ko zbojn?kov, ktor? tvrdia, ?e s? poddan? jeho p?na zo Z?horskej Bystrice (Z?horsk? Bystrica patrila pod Paj?t?nske panstvo). Zbojn?ci vraj tvrdia, ?e ul?pen? koris? skryli u Juraja Rep??a (Repats), ktor? bol minul? rok (1548) richt?rom Lama?a (Lama? bol vtedy poddanskou osadou mesta Bratislava). Jajcaj ?alej p??e, ?e vyzval Rep??a, aby sa dostavil na Paj?t?nsky hrad a vysvetlil odkia? m? n?jden? veci. Rep?? sa v?ak zdr?hal a ozn?mil Jajcajovi, ?e na hrad sa dostav? len za vedomia a s?hlasu mesta Bratislavy. Jajcaj preto ?alej v liste ?iada od mesta s?hlas a z?rove? s?ubuje, ?e sa Rep??ovi ni? nestane. ?al?? Jajcajov list z m?ja roku 1549 tento pr?pad vysvet?uje. P??e v ?om, ?e mestsk? poddan? osady Lama? na?li v chot?ri paj?t?nskeho panstva poklad, ktor? tajne vykopali a odniesli. ?iada mesto aby mince aj ich n?lezcov vydali.

Zn?me s? aj spory, ktor? mal spom?nan? hradn? kapit?n s mariat?lskymi pavl?nmi. T? sa s?a?ovali, ?e im Jajcaj odobral l?ky pod Paj?t?nskym hradom, ktor? im odd?vna patrili. Nov? majite? Ga?par Ser?dy sa o svoje panstv? staral a zve?a?oval ich. Z juhu utekalo pred Turkmi p?vodn? chorv?tske obyvate?stvo a prich?dzalo na juhoz?padn? Slovensko. Ser?dy ich r?d usadzoval na svojich majetkoch. O potomkoch t?chto Chorv?tov dodnes sved?ia mnoh? men? s koncovkou -i?, -?i?. Ga?par Ser?dy zomrel 1. marca 1550 a nechal sa pochova? v hrobke gotick?ho farsk?ho kostola sv. Juraja vo Sv?tom Jure. Jeho mramorov? n?hrobok v podobe tumby st?l uprostred hlavnej lode pred kazate?nicou. V roku 1773 ho premiestnili do bo?nej kaplnky, kde sa nach?dza podnes. Ga?parov syn J?n na z?lohovan? dedi?stvo nemal n?rok a zomrel dva roky po smrti svojho otca. Paj?t?n op?? na kr?tky ?as pripadol kr??ovskej korune. Na Paj?t?nsky hrad si na z?klade pr?buzensk?ho vz?ahu robil n?rok rod gr?fov zo Salmu a Neuburgu.

Gr?fi zo Salmu a Neuburgu

Salmovci poch?dzali zo staronemeckej rodiny, prv?ch ?lenov tohto rodu mo?no stopova? u? od konca X. storo?ia. Pr?domok rodu je odvoden? od n?zvu hradu Salm, p?vodn?ho s?deln?ho majetku rodu (Zr?canina tohto hradu postaven?ho v XI. storo?? sa nach?dza v dne?nom Luxembursku). Rod sa po druhom delen? v XVI. storo?? rozdelil na dve vetvy - Hornosalmsk? (z Neuburgu) a Dolnosalmsk? (z Riefferscheidu). Obe vetvy mali rovnak? erb, ktor? tvorili dva lososy (losos, po nemecky salm), av?ak s rozdielnymi tinkt?rami. Hornosalmsk? mala strieborn? lososy v ?ervenom poli, Dolnosalmsk? mala farby opa?n?. ?al??mi deleniami rodu sa v?ak tento p?vodn? erb rozr?stol o ?al?ie prvky. Potomkovia niektor?ch vetiev rodu Salm ?ij? podnes. Rod pozdvihol sl?vny Mikul?? II. zo Salmu a Neuburgu, ktor? vynikol ako schopn? vojensk? velite?. Dosiahol hodnos? vrchn?ho velite?a uhorsk?ch vojsk. Ako vrchn? velite? Viedne br?nil mesto v roku 1529 proti Turkom. V?etky ?toky sa mu podarilo odrazi?, pri poslednom bol v?ak v??ne zranen? na stehne a o rok nesk?r na n?sledky zranenia pod?ahol. V otcov?ch ??apaj?ch pokra?oval aj jeho syn Mikul?? III. Zast?val hodnos? tajn?ho radcu Karola V. a Ferdinanda I. V roku 1540 z?skal hodnos? bratislavsk?ho ?upana. Na z?klade pr?buzensk?ho vz?ahu sa za?al dom?ha? hradu Paj?t?n a k nemu prisl?chaj?ceho panstva. Jeho sestra Al?beta, ktor? zomrela v roku 1557, mala za man?ela posledn?ho potomka sv?tojursk?ch a pezinsk?ch gr?fov - Kri?tofa II. Otcove i jeho z?sluhy, napokon i ?upansk? hodnos? iste zohrali svoje. Kr?tko po smrti predch?dzaj?ceho vlastn?ka Ga?para Ser?dyho mu panovn?k hrad z?lohoval. Silnej?ce tureck? nebezpe?enstvo prin?tilo panovn?ka a majite?ov hradov venova? zv??en? pozornos? ich fortifik?cii. V tomto obdob? sa mnoh? pevnosti a hrady modernizovali a prestavali pod?a najnov??ch vojensk?ch poznatkov. Za t?mto ??elom boli k n?m priz?van? mnoh? stavebn? majstri a in?inieri. Medzi nimi najviac vynikali taliansky majstri, ktor? mali najviac sk?senost? a prin??ali k n?m mnoh? renesan?n? novinky z oblasti vojenskej fortifik?cie. V tomto obdob?, okolo roku 1550, boli na Paj?t?ne preveden? fortifika?n? ?pravy (niektor? autori t?mto rokom ud?vaj? jej dokon?enie). Je pravdepodobn?, ?e t?to prestavba sa stala za vlastn?ctva vynikaj?ceho vojaka a velite?a Mikul??a zo Salmu. Po jeho smrti (bol pochovan? v krypte Mariat?lskeho kl??tora v Marianke) zdedili Paj?t?nsky hrad jeho traja synovia Eck, Mikul?? IV. a J?lius. Hlavou rodiny sa stal Eck (Eyck, Egino).

Eck zo Salmu a Neuburgu

Podobne ako jeho otec aj on sa stal kapit?nom bratislavsk?ho hradu, zast?val i hodnos? najvy??ieho kapit?na R?bu (Gyor). Pre Stupavu vymohol potvrdenie a roz??renie trhov?ch privil?gi?, ktor? potvrdzovali star?ie, vydan? na ?iados? jeho predchodcu Petra V. Sv?tojursk?ho. Cel? panstvo sa i t?mto po?inom na?alej s?ubne rozv?jalo. Nov?m spr?vcom stupavsk?ho panstva, ktor? s?dlil na Paj?t?nskom hrade sa stal Tom?? Diettrich, p?vodom obchodn?k z ne?alek?ch Malaciek. Eck zo Salmu a Neuburgu zomrel 7. j?na 1574. Po ?om sa stal posledn?m majite?om hradu Paj?t?n z rodu gr?fov zo Salmu a Neuburgu - J?lius.

J?lius zo Salmu a Neuburgu

Narodil sa 11. novembra roku 1531, panstvo prevzal ako 44-ro?n?. Po?as jeho vlastn?ctva hradu sa znovu objavili star? chot?rne spory. Spr?vca Paj?t?nskeho hradu Tom?? Diettrich v roku 1580 zajal Lama?anom ?riedu dobytka, ba niektor? poddan? z Lama?a si aj posedeli v ?al?ri na hrade. Nezriedka sa vyskytovali dokonca bitky medzi poddan?mi paj?t?nskeho a bratislavsk?ho panstva. D?a 16. augusta roku 1583 vydal cis?r Rudolf II. vo Viedni listinu, ktorou potvrdil vlastn?ctvo hradu Salmovcom, av?ak zv??il z?lo?n? sumu o 20 tis?c zlat?ch. Salmovci po tomto potvrden? na?alej u??vali stupavsk? panstvo i Paj?t?nsky hrad. J?lius zo Salmu a Neuburgu zomrel 2. j?la 1595, no vlastn?kom hradu a? do svojej smrti nebol. Na obzor prich?dzala nov? hviezda uhorsk?ho aristokratick?ho neba ? Mikul?? II. P?lffy. Ten prejavil z?ujem o stupavsk? panstvo s Paj?t?nskym hradom a cis?r Rudolf II. mu v roku 1592 vyhovel. T?mto sa 40-ro?n? ?ra Salmovcov na Paj?t?nskom hrade skon?ila.

Mikul?? II. P?lffy

Uhorsk? ?lachtick? rod P?lffyovcov a? do poslednej ?tvrtiny XVI. storo?ia patril medzi bezv?znamn? zemansk? rody. Star?? ma?arsk? geneal?govia "na?li" zakladate?a p?lffyovsk?ho rodu u? v X. storo??. P?vod im ur?ili v Hederv?riovcoch a ich pokra?ovate?och Konthovcov, z ktor?ch vraj vy?li P?lffyovci . Skuto?n?ch predkov rodu treba v?ak h?ada? inde a nesk?r ? u Bak?czovcoch. Bak?czovci poch?dzaj? z dne?n?ho rumunsk?ho mesta Arded (ma?arsky Erd? d). Z Bak?czovcov vy?li ?al?ie dva rody, Erd? dyovci (t? si zvolili ?al?? pr?domok) a pri?enen? P?lffyovci, ktor?m zostal pr?domok "de Erd? d". Zakladate?om sl?vy a bohatstva tohto rodu i prv?m p?lffyovsk?m vlastn?kom hradu Paj?t?n sa stal Mikul?? II. P?lffy.

Mikul?? II. sa narodil 10. septembra roku 1552 v dedine ?abra? ako najmlad?ie z ?smych det? Petra P?lffyho a ?ofie Dersffy. Pod?a vtedaj??ch zvyklost? ako 12-ro?n? odi?iel na kr??ovsk? dvor, kde sa mu dostalo patri?nej v?chovy a vzdelania. V roku 1580 sa stal ?upanom Bratislavskej stolice a kapit?nom jej hradu. O rok nesk?r bol pov??en? do bar?nskeho stavu. Ako 29-ro?n? sa o?enil s M?riou Magdal?nou Fuggerovou, pr?slu?n??kou bohatej nemeckej bank?rskej rodiny. T?mto sob??om, ku ktor?mu patrilo slu?n? veno nevesty a ?al??mi titulmi si zabezpe?il vplyvn? a v?znamn? postavenie medzi uhorskou ??achtou. Najv???iu sl?vu mu v?ak priniesli jeho ?spechy na vojenskom poli. S menom tohto vynikaj?ceho a ostrie?an?ho "turkobijcu" s? spojen? v?etky v?znamn? v??azstv? v takzvanej p?tn?s?ro?nej vojne (1593-1606). V roku 1598 dobyl od Turkov mesto R?b (Gyo r), za ?o dostal gr?fsky titul a pomenovanie "hrdina od R?bu". Na znak v?aky mu bol udelen? titul bratislavsk?ho ?upana a kapit?na jej hradu dedi?ne, po ?om ho dedil v?dy najstar?? syn rodu. Pod?a ?radn?ka p?lffyovsk?ho panstva v Malack?ch, Dr. Prenoszila sa v tunaj?om ka?tieli nach?dzala pamiatka na tohto ve?k?ho bojovn?ka - jeho osobn? oce?ov? me?. Bohu?ia? v s??asnosti je nezvestn?. Toto bol len skromn? opis ?spechov a sl?vy Mikul??a II. P?lffyho. Je len samozrejm?, ?e ako bratislavsk? ?upan si vyhliadol prosperuj?ce stupavsk? panstvo s Paj?t?nskym hradom. V marci roku 1592 vydal cis?r Rudolf II. listinu so s?hlasom na v?menu panstva medzi J?liusom zo Salmu a Mikul??om P?lffym. O mesiac nesk?r skuto?ne k v?mene aj pri?lo. Pod?a zmluvy mal Mikul?? vyplati? J?liusovi z?lo?n? sumu 80 tis?c zlat?ch a v?etky jeho invest?cie na panstve, ktor? boli vy??slen? na 4156 zlat?ch. Uhorsk? komora si p?tala ?al??ch 10 tis?c zlat?ch ako poplatok za prevod. Potrebn? celkov? sumu 94 156 zlat?ch na zak?penie panstva v?ak Mikul?? P?lffy nemal. Dohodol sa so svojou star?ou sestrou Katar?nou a jej druh?m man?elom - vplyvn?m ?tefanom bar?nom Ill?sh?zym, neskor??m uhorsk?m palat?nom. Z ich pomocou sa mu podarilo po?adovan? sumu vyplati?, za ?o hrad na kr?tky ?as prepustil sestre a jej man?elovi. V roku 1600 ?radn?ci Uhorskej komory ohodnocovali majetok stupavsk?ho panstva. V tomto s?pise hodnotili i jednotliv? stavby na panstve, hrad Paj?t?n ocenili na 4000 zlat?ch, ?o bolo v tom ?ase na kamenn? hrad pomerne m?lo. Pre porovnanie napr?klad pansk? pivovar so zariaden?m a kamennou pivnicou v Stupave bol ohodnoten? na 1200 zlat?ch. Mikul?? P?lffy sa na Paj?t?ne ?asto nezdr?iaval, preto?e rok po jeho k?pe vypukla vojna s Turkami. Bol menovan? za hlavn?ho kapit?na preddunajsk?ch vojsk a mal na starosti i z?sobovanie arm?dy. Z tohto d?vodu v???inu roka tr?vil na bojisk?ch alebo v po?n?ch t?boroch. T?to skuto?nos? sa, ako vidno, odrazila i na hodnote m?lo udr?iavan?ho hradu. Z obdobia jeho vlastn?ctva sa zachovala jedna listina a zauj?mav? pamiatka. P?lffy prevzal hrad aj s jeho "dedi?stvom" ? nejasn?mi chot?rnymi hranicami. Akt?ri sporu, Mikul?? P?lffy a mesto Bratislava boli siln? protivn?ci a tak spor tentoraz rie?il dokonca s?m panovn?k. Definit?vne rozrie?enie v?ak padlo a? tri mesiace po Mikul??ovej smrti. Listinou z 1. septembra roku 1600 sa panovn?k priklonil na stranu mesta. V sedemstranovom opise sporu, chot?ra a mien ??astn?kov komisi? sa nach?dza i ?daj o hrani?nom kameni, ktor? bol v chot?ri osaden?: "Sama t?to skala nech sa ponech? ako jeden?sty hrani?n? kame? a na znamenie nespochybnite?n?ho hrani?n?ho kame?a nech s?d do tejto skaly vytesan? znaky n??ho mesta a neboh?ho Mikul??a P?lffyho, spolu s menami protinavrhovate?ov Juraja Drasu, stupavsk?ho prov?zora a Mateja Partingera, me??anostu mesta Bratislavy..." Kame? ako svedok sporu sa zachoval podnes. V d?sledku v?chrice a n?sledn?ho polomu (asi v roku 1834) sa zvalil nabok. Dnes m??eme pre??ta? len jednu polovicu, na ktorej je vytesan? letopo?et "1600", erb mesta Bratislavy a inici?lky "MP"- Mateja Partingera. Pod?a listiny by sa na druhej - privalenej strane kame?a mal nach?dza? erb Mikul??a P?lffyho a inici?lky jeho prov?zora Juraja Drasu. Tento kame?, nach?dzaj?ci sa za hor?r?ou na Ka??ne, dodnes pripom?na severn? hranicu slobodn?ho kr??ovsk?ho mesta Bratislavy (jej poddansk? dedinu Lama?) a stupavsk?ho panstva.

Mikul?? II. P?lffy 23. apr?la roku 1600, vo veku 48 rokov, ne?akane na svojom hrade ?erven? Kame? zomrel. Pochovan? je v rodinnej p?lffyovskej krypte pod D?mom sv. Martina v Bratislave. Jeho renesan?n? n?hrobok v sanktu?riu kostola m??eme vidie? i dnes. Zhotovi? ho dala Mikul??ova man?elka u augsbursk?ch kamen?rov a do Bratislavy bol dopraven? lo?ou. Bohu?ia? po regotiz?cii D?mu v XIX. storo?? boli z n?hrobn?ka niektor? ?asti odstr?nen?. Zostala len jeho ?stredn? ?as? s postavou zosnul?ho. Hrad Paj?t?n zdedila jeho vdova M?ria Magdal?na Fuggerov? spolu s pozostal?mi de?mi. Najstar?? syn ?tefan II. mal v?ak v ?ase otcovej smrti len 14 rokov a tak spr?va cel?ho panstva zost?vala na vdove. V roku 1603 po?iadala o trval? a dedi?n? u??vanie hradu Paj?t?n a priliehaj?ceho panstva. Panovn?k vdove vyhovel a 7. j?la toho ist?ho roku jej vystavil na hrad darovaciu listinu, zv??il v?ak cenu stupavsk?ho panstva na celkov? sumu 180 tis?c zlat?ch. Neboh? Mikul?? II. P?lffy zaplatil za panstvo u? J?liusovi Salmovi, a komore za prevod dovedna 94 tis?c zlat?ch. Vdove M?rii teda e?te zost?valo doplati? zvy?n?ch 86 tis?c zlat?ch. T? v?ak do pokladnice uhorskej komory odovzdala sotva 31 tis?c zlat?ch a i napriek tomu jej bola vystaven? listina o dedi?nom vlastn?ctve. Pod?a v?etk?ho bol panovn?k dl?n? e?te jej neboh?mu man?elovi, ktor? ako sme spomenuli mal na starosti i z?sobovanie arm?dy. ?ikovn? P?lffy ju z?soboval produktmi zo svojich majetkov a tak mohol vznikn?? spom?nan? dlh, kv?li ktor?mu jej bola zvy?n? suma odpusten?. O rok nesk?r, listinou z d?a 26. m?ja roku 1604 bratislavsk? kapitula uv?dza do dedi?n?ho vlastn?ctva hradu vdovu a jej deti. Z?rove? vdova M?ria a dospel? syn ?tefan zlo?ili panovn?kovi pr?sahu, ?e Paj?t?nsky hrad bud? br?ni? pred Turkami a povstalcami a nikdy ho nevydaj? nepriate?om Habsburgovcov. S?ub mal svoje opodstatnenie, tlak Turkov a odbojn?ch oddielov ?tefana Bocskaya silnel. Na jese? roku 1618 hrozilo nebezpe?enstvo, ?e vojsk? povstaleck?ch ?echov vpadn? na Z?horie a bud? postupova? na Bratislavu. U? v decembri toho ist?ho roku vyzval panovn?k ?tefana P?lffyho, aby Paj?t?nsky hrad dobre z?sobil vojensk?m materi?lom a dbal na jeho bezpe?nos?. Hrozba plieniacich vojakov sa splnila o tri roky, ke? Bethlen spolu so 70 tis?cov?m vojskom tiahol z Bratislavy cez Stupavu na Moravu. Vojaci sa zrejme pre nedostatok ?asu nepok??ali dob?ja? Paj?t?nsky hrad. Vieme v?ak, ?e napadli neopevnen? a nechr?nen? kl??tor pavl?nov v Marianke. Pokradli drahocenn? bohoslu?obn? n??inie a kostoln? zvony. To v?etko im bolo asi m?lo. V n?deji, ?e n?jdu poklady sa vl?pali i do kr?pt kostola. Porozhadzovali ostatky podporovate?ov kl??tora, medziin?m i majite?a Paj?t?nskeho hradu Mikul??a zo Salmu a Neuburgu. V tomto nepokojnom obdob? dospeli ?al?? potomci Mikul??a P?lffyho a tak v roku 1619 sa uskuto?nilo delenie majetku. Paj?t?nsky hrad zdedil 30-ro?n?, tre?oroden? Mikul??ov syn - Pavol IV.

Pavol IV. P?lffy

Narodil sa v roku 1590, ako syn Mikul??a II. P?lffyho a M?rii Magdal?ny, rodenej Fugger. Mal ?tyroch bratov - Mareka (zomrel ako die?a), ?tefana II., J?na II., Mikul??a III. a sestry Katar?nu, ?ofiu a Magdal?nu. Pavol P?lffy bol jedn?m z m?la ?lenov p?lffyovsk?ho rodu, ktor? nevynikol ?spechmi na vojenskom poli. Bol typick?m predstavite?om svojej neskororenesan?nej doby, venoval sa krajinskej spr?ve a stavite?stvu. Hrad Paj?t?n prevzal nov? majite? v zanedbanom stave, bolo potrebn? vykona? jeho opravu a zmodernizovanie. Tri roky potom, ako Pavol zdedil hrad - v roku 1621, operovali pod hradom ?ahk? oddiely Turkov. Boli to men?ie a preto ve?mi pohybliv? oddiely vojakov. Ich taktikou boja bolo ne?akane a r?chle vpadn?? na cudzie ?zemie, vydrancova? ho a rovnakou r?chlos?ou z miesta zmizn??. Oprava hradu sa za tak?chto okolnost? ukazovala ?oraz naliehavej?ia. Pavlovi P?lffymu sa pr?le?itos? na jeho zve?adenie a ve?kolep? prestavbu naskytla a? po roku 1635, teda zhruba dvadsa? rokov po jeho zdeden?. V roku 1635 toti? poveril uhorsk? stavovsk? snem ?erstv?ho gr?fa Pavla IV. P?lffyho prestavbou Bratislavsk?ho hradu. Prestavba bola po 14 rokoch dokon?en? a Bratislavsk? hrad ?ou z?skal svoju zn?mu podobu prevr?ten?ho stola. Zauj?mavos?ou je, ?e Pavol P?lffy prispel i svojimi vlastn?mi peniazmi a na stavbu dod?val stavebn? materi?l zo svojich z?horsk?ch lesov. Konkr?tne drevo a tehly sa vozili zo Stupavy a v?pno z dedinky pod Paj?t?nom - dne?nej Borinky. N?ro?n? prestavba si vy?adovala mnoho invest?ci?, stavebn?ho materi?lu a zru?n?ch kamen?rskych majstrov a ?tukat?rov. Ich pr?tomnos? dokonale vyu?il a nechal v renesan?nom slohu prestava? a roz??ri? Paj?t?nsky hrad. Z?rove? prestaval star? pevnos? v Stupave na n?dhern? ka?tie? a novoz?skan? Bojnick? hrad. Z in?ch jeho stavieb mo?no spomen?? ka?tie? a kl??tor franti?k?nov v Malack?ch, ka?tie? v Plaveckom Podhrad? a napokon dnes u? neexistuj?ci ka?tie? na bratislavskom podhrad?, kde sa najviac zdr?iaval. Ka?tie? na podhrad? sa nach?dzal v priestore dne?nej Zochovej ulice, patril medzi najreprezentat?vnej?ie a bol povestn? svojou "p?lffyovskou lipou". Bola to n?dhern? ve?k? lipa, ktorej koruna bola na jar obostavan? le?en?m. Urodzen? panstvo a n?v?tevy v ?ase jej kvitnutia vystupovali na le?enie a kochali sa kvetmi a n?dhernou v??ou.

Prestavbu Paj?t?nskeho hradu viedol taliansky stavebn? in?inier Filiberto Luchese. V m?ji roku 1644 p?sal Pavol P?lffy svojmu star?iemu bratovi ?tefanovi II. do Pezinka a ?iadal ho, aby poslal Filiberta za n?m na Paj?t?n. Z?rove? v liste vol? i brata, aby sa pri?iel pozrie? i on ako prebiehaj? rekon?truk?n? pr?ce na hrade. Filiberto Luchese prestaval hrad d?kladne, z p?vodn?ho stredovek?ho jadra nezostalo takmer ni?. Pristavil na z?padnej strane hradu zna?n? ?as? a postavil n?ro?n? basti?ny. V t?chto miestach nebolo pod hradom vyv??en? skaln? podlo?ie, basti?ny chr?nili hrad na jeho najcitlivej?om mieste a z?rove? chr?nili pr?stup k br?ne zozadu. Na najcitlivej?om a najzranite?nej?om mieste hradu - na jeho severnej strane - postavil mohutn? delov? rondel. Ide vlastne o dve ve?e, ktor? n?padne vystupuj? z hradieb m?ru. Jedna m? polkruhov? tvar, druh? m? zalomen? steny s n?ro?nou bos??ou. Obidve ve?e sa s obrann?ho h?adiska vz?jomne dop??ali a delovou pa?bou vykr?vali cel? severn? stranu. V p?te spom?nanej bosovanej ve?e sa zachoval vytesan? letopo?et 16?5. Bohu?ia? tento letopo?et ozna?uj?ci rok zbudovania ve?e je vytesan? do pieskovca, ktor? ?asom zna?ne zvetral a tak jeho tretia ??slica je dnes ne?itate?n?. Vych?dzaj?c z pomerov v tomto obdob?, m??eme letopo?et zrekon?truova?. Najlogickej??m rokom dokon?enia ve?e je rok 1645. (Rok 1635 je m?lo pravdepodobn?, Pavol IV. P?lffy sa v tomto roku pustil do prestavby Bratislavsk?ho hradu. V roku 1655 neprich?dza do ?vahy, Pavol u? bol dva roky po smrti a vieme, ?e prestavba hradu bola za jeho ?ivota u? ukon?en?.)

Pri prestavbe bol hrad vybaven? modern?m delostrelectvom. Bohu?ia? z celej tejto n?dhernej prestavby dnes m??eme v rozvalin?ch obdivova? len opevnenie na z?padnej strane. Najzn?mej?ie s? v?ak "paj?t?nske levy" vpravo nad vstupnou br?nou. Ide o renesan?n? maskar?ny - konzoly ktor? podopierali dnes nedochovan? arkier. P?vodne ich bolo asi dev??, dnes ich je na p?vodnom mieste ?es?.

V posledn?ch desa?ro?iach sa niektor? maskar?ny uvolnili, n?sledne vlastnou v?hou prev??ili a spadli. V s??asnej dobe sa jeden, pomerne ?erstvo spadnut?, nach?dza ved?a hlavnej br?ny a tak m??eme zbl?zka obdivova? kamen?rsku zru?nos? star?ch majstrov. Maskar?n vo vrcholovom klen?ku port?la v prvom n?dvor? Bojnick?ho hradu, vykazuje n?padn? podobu s paj?t?nskymi maskar?nmi. Rovnako i zhodn? kamen?rske zna?ky na oboch hradoch sved?ia o t?ch ist?ch stavebn?ch majstrov a ve?kej stavebnej ?innosti Pavla P?lffyho.

V tomto ?ase bol spr?vcom stupavsk?ho panstva zeman J?n ?igraj (Sigray). Prestavba a moderniz?cia hradu sa uk?zala ako prospe?n?. Tridsa?ro?n? vojna naberala svoje posledn? obr?tky. V?znam hradu Paj?t?n v?aka t?mto udalostiam st?pol. V roku 1644 vtrhli ?v?dske vojsk? do Stupavy a cel? meste?ko i s okol?m vyrabovali. Po sebe tu zanechali ?ast?ho sprievodcu cudz?ch vojakov - mor. Epid?mia vy???ala takmer jeden rok a zanechala mnoho m?tvych. D?a 11. septembra p?sal Pavol IV. svojmu spr?vcovi J?novi ?igrajovi, aby z Paj?t?na nechal odviez? v?etk?ch morom nakazen?ch ?ud? a hrad dobre vydymil. Vydymovanie bolo be?nou dezinfika?nou met?dou, pou??valo sa e?te i v 19. storo?? pri cholerov?ch epid?mi?ch. Juraj F?ndli vo svojom "Zelink?ri" z roku 1793 rad?, ako sa ochr?ni? proti morovej n?kaze. Okrem in?ch recept?r p??e: "Zap?? borievky, drevo borovice alebo ?e?inu a dobre nimi vyka? dom", alebo "po?as moru lej ocot na rozp?len? tehlu a v?parmi napl? cel? dom". Starostliv? Pavol P?lffy ?alej v liste kastel?novi nariadil, aby udr?iaval ?istotu na hrade a zlep?il discipl?nu medzi pos?dkou na hrade. Vojaci mali by? vo dne i v noci na str??i, pokia? nebezpe?enstvo nepominie.

Pavol P?lffy bol nielen rozh?aden? mu? s citom pre umenie. Bol i obratn?m politikom, v roku 1634 bol pov??en? do gr?fskeho stavu. Vrchol svojich funkci? dosiahol v roku 1649, kedy bol zvolen? za uhorsk?ho palat?na. O rok nesk?r mu ?panielsky kr?? Filip IV. udelil najprest??nej?ie katol?cke vyznamenanie ? R?d zlat?ho r?na. Stal sa tak v porad? druh?m uhorsk?m aristokratom, ktor?mu bol udelen?. Pavol P?lffy tak na sklonku ?ivota dosiahol to, ?o sa podarilo m?loktor?mu ??achticovi. D?a 11. okt?bra roku 1653 sp?sal darovaciu listinu pre kostol a kl??tor franti?k?nov v Malack?ch. Jej ?vod tvoria Pavlove impozantn? tituly: "My, gr?f Pavol P?lffy z Erdo du, palat?n kr??ovstva Uhorsk?ho, sudca Kum?nov, rytier Zlat?ho r?na, do?ivotn? najvy??? gr?f Plaveck?ho hradu a stolice Bratislavskej a kapit?n jej hradu, slobodn? bar?n stupavsk? a na ?ervenom Kameni, p?n Marcheggu a Bojn?c, taktie? tajn? radca a komorn?k najjasnej?ieho knie?a?a a p?na, Ferdinanda III. ... a miestodr?ite? uhorsk?..." P?tn?s? dn? po sp?san? tejto listiny, ako 63-ro?n? vo svojom z?mku na bratislavskom podhrad? zomrel. Pohreb sa konal na druh? de? za svitu fakie? o siedmej hodine ve?er. Ako ve?k? ctite? sv. Franti?ka z Assisi sa nechal pochova? vo franti?k?nskej kutni do rodinnej krypty pod D?mom sv. Martina. Vo svojej poslednej v?li si ?alej ?elal, aby jeho srdce bolo vy?at? a pochovan? v rodinnej krypte pod kostolom v Malack?ch, ktor? dal pre tento ??el vybudova?. Jeho ?iados? bola splnen? a srdce uchovan? v striebornej schr?nke si malack? mn?si s pietou uctievali. Srdce vraj nesk?r pri ka?dom nebezpe?enstve silne krv?calo, ?o v roku 1776 preverovala a p?somne potvrdila zvl??tna komisia. Dnes sa bohu?ia? srdce v krypte nenach?dza, stratilo sa vraj v roku 1866, ke? prusk? vojsk? obsadili Malacky.

Alian?n? erb Pavla IV. P?lffyho a jeho man?elky, rak?skej gr?fky Franti?ky Khuen von Belassy (? - 1672) si mo?no pozrie? nad vstupn?m port?lom kostola sv. Mikul??a v Bratislave a kostola sv. ?ebasti?na v Stupave-M?ste.

Pavol P?lffy mal dvoch synov - J?na III. Antona, J?na IV. Karola a dc?ru M?riu Magdal?nu. V roku 1653 sp?sal v Bratislave posledn? v??u, v ktorej podelil svoje majetky medzi synov: "...Od predkov zdeden? Stupavu v Bratislavskej stolici a Marchegg v Rak?sku vlastn?m n?kladom prebudovan? hrady so v?etk?mi k nim prin?le?iacimi dedinami J?novi Antonovi, star?iemu svojmu synovi zanech?vam. Mlad?iemu J?novi Karolovi d?vam Plaveck? hrad a panstvo ako i ?iastku na ?ervenom Kameni, ktor? mi pripadla po smrti star?ieho brata gr?fa J?na P?lffyho a obom im tieto majetky zanech?vam do dedi?sk?ho vlastn?ctva".

Dedi?om Paj?t?nskeho hradu sa teda pod?a otcovej z?vete stal star?? syn J?n III. Anton.

J?n III. Anton P?lffy

Narodil sa v roku 1642. V roku 1668 sa o?enil s Annou Ter?ziou gr?fkou N?dasdy. Ich 25-ro?n? man?elstvo sa skon?ilo smr?ou man?elky. Zomrela vo Viedni 22 marca 1683, pochovan? je v p?lffyovskej krypte August?nskeho kostola. J?n III. Anton sa po dvoch rokoch o?enil znovu. Za man?elku si zobral M?riu Eleon?rou gr?fku Molarth. Z tohto man?elstva sa mu narodilo jeho jedin? die?a, dc?ra M?ria Barbora. Dc?ru v?ak nevidel, zomrel pred jej naroden?m 29. novembra 1694 v Bratislave. Pochovan? je v p?lffyovskej krypte D?mu sv. Martina v Bratislave. Vo svojom testamente, rovnako ako jeho otec, svoje srdce poru?il franti?k?nskemu kl??toru v Malack?ch. Srdce v striebornej schr?nke na drevenom stojane po?as druhej svetovej i po nej bolo schov?van? v r?znych ?krytoch kl??tora. Po nam?havom p?tran? bolo v roku 1990 znovu objaven? a ulo?en? v kolumb?riu p?lffyovskej kaplnky (predt?m kaplnky sv. Anny) franti?k?nskeho kostola v Malack?ch. Dc?ra M?ria Barbora ako ?ena nemohla dedi? majetok, vydala sa za Vincenta gr?fa Waldsteina. Do?ila sa pomerne vysok?ho veku, zomrela v roku 1769. Paj?t?nsky hrad po smrti J?na III. Antona zdedil jeho synovec Mikul?? VI. Jozef P?lffy.

Mikul?? VI. Jozef P?lffy

Narodil sa v roku 1671 ako syn J?na IV. Karola P?lffyho a jeho man?elky Katar?ny k?a?nej Lichtenstein. Mal jedin?ho s?rodenca - brata Franti?ka II. P?lffyho, ktor? sa dal na cirkevn? dr?hu. Mikul?? VI. zast?val funkciu str??cu koruny a hodnos? plukovn?ka. Zobral si za man?elku J?liu gr?fku Drugeth, s ktorou v roku 1695 splodil jedin?ho syna Jozefa Karola. Ten v?ak zomrel v mladom veku a tak zostal bez dedi?a.

Analisti a historici pavl?nskeho kl??tora v Marianke n?m zanechali zauj?mav? p?somn? svedectv? o svojej starostlivosti a Paj?t?nskom hrade. V roku 1683 ohrozovali okolie T? k? lyho kuruck? bandy a mariat?lski pavl?ni sa sna?ili skry? to najd?le?itej?ie a najcennej?ie - svoju z?zra?n? so?ku Panny M?rie. Kl??tor v Marianke le?? toti? nijako nechr?nen? v malebnom ?dol? pod Paj?t?nskym hradom a tak pavl?ni svoje cennosti v pr?pade nebezpe?enstva odn??ali na bezpe?n? Paj?t?nsky hrad. V spom?nanom roku 1683 odniesol so?ku na hrad s?m gener?l r?du Gregor B?bery. Bohu?ia?, strach nebol zbyto?n?. Kuruci prenikli a? do Mariat?lu a pokradli v?etko, ?o malo pre nich cenu. Poprevracali a zni?ili olt?re, po?liapali vz?cne relikvie sv?tcov a zneuctili hostie. Pre zauj?mavos? mo?no uvies?, ?e vojaci zni?ili v kostole aj vz?cny dreven?, ?iernou farbou napusten? gotick? olt?r. V mnoh?ch dedin?ch na okol? museli po ich odchode hasi? po?iare, kl??tor s kostolom zostal od oh?a na??astie u?etren?.

Rovnako i v roku 1697, ke? sa znovu bl??ili tureck? bandy na ?ele s Franti?kom T? k? lym, odniesli svoje cennosti znovu na hrad. Najprv odniesli cenn? bohoslu?obn? predmety a nesk?r i so?ku ulo?en? v ?eleznej kazete. Aby mali istotu, ?e so?ke sa ani na hrade ni? zl?ho nestane, zanechali tam aj svojho p?tra Franti?ka Mikoviniho. Nebezpe?enstvo pominulo e?te toho roku pred Nanebovzat?m Panny M?rie a pavl?ni si ju odniesli sp??. Paj?t?nsky hrad i teraz splnil jednu zo svojich ?loh, bezpe?ne ochr?nil vz?cnu so?ku a ?al?ie cennosti mariat?lskych mn?chov. Z konca XVII. storo?ia poch?dza jedna zauj?mav? spr?va, sn?? i legenda ako rusk? c?r Peter I. Ve?k? (1672-1725) po?oval v okol? Paj?t?nskeho hradu. Na tejto priam neuverite?nej spr?ve je fascinuj?ce to, ?e je ve?mi pravdepodobn?. Mlad? 26-ro?n? rusk? c?r sa vybral inkognito (pod menom Peter Mihajlovi?) v 250 ?lennom posolstve na n?v?tevu dvora cis?ra Leopolda do Viedne. T?to viedensk? n?v?teva bola jednou zo z?stavok c?ra na jeho ve?kej, polro?nej okru?nej ceste po Eur?pe. D?a 18. j?na roku 1698 zav?tal z ne?alekej Viedne do Bratislavy. Jeho pobyt v Bratislave trval len dva dni, 20. j?na sa vr?til sp?? do Viedne. Mlad?ho c?ra zauj?mala predov?etk?m technika. Na svojich cest?ch zbieral vedomosti, ktor? potom uplat?oval vo svojich reform?ch. Pod?a ist?ch spr?v na pozvanie J?na V. gr?fa P?lffyho, si urobil kr?tky v?let do stupavsk?ho ka?tie?a. J?n V. P?lffy (brat Mikul??a V.) zast?val v tom ?ase hodnos? bratislavsk?ho ?upana, bol gener?lom a mal u? za sebou bohat? vojensk? sk?senosti. Mlad?, 34-ro?n? J?n V. P?lffy bol vekom ve?mi pr?buzn? c?rovi Petrovi I. a iste si mali ?o poveda?. Peter I. sa v stupavskom ka?tieli vraj z??astnil honosnej hostiny a v jeho okol? po?ova?ky na diviaky. Pod?a niektor?ch ?dajov v ka?tieli dokonca i prespal. Spr?vy o tejto udalosti sa vraj zachovali v z?znamoch stupavsk?ho panstva. Z?pisnica mesta Bratislavy z roku 1698 sa stratila. Ju?n? kr?dlo stupavsk?ho ka?tie?a, v ktorom sa nach?dzal arch?v, kr?tko po II. svetovej vojne dokonca vyhorelo. ?o nezni?ili plamene neu?lo predo?l?mu ani n?sledn?mu rabovaniu. P?lffyovci sa v?ak v polovici XIX. storo?ia zo Stupavy vys?ahovali a tak ktovie, mo?no raz niekto objav? o tejto udalosti zapr??en? z?znamy v ktoromsi arch?ve. Ak by sa tak stalo, Paj?t?nsky hrad by mal vo svojich dejin?ch o jednu raritu viac.

Majite? hradu, Mikul?? VI. Jozef P?lffy, pre?il svojho jedin?ho syna o jeden?s? rokov. Zomrel v roku 1706 a s n?m vymrelo cel? potomstvo po sl?vnom palat?novi Pavlovi IV. P?lffym. Z tohto d?vodu pri?lo v roku 1707 k ve?k?mu deleniu p?lffyovsk?ch majetkov. Rod sa rozdelil na dve l?nie, star?iu reprezentovan? Mikul??om V. a mlad?iu veden? jeho (mlad??m) bratom J?nom V. Hrad Paj?t?n zdedil Mikul?? V. P?lffy.

Mikul?? V. P?lffy

Narodil sa 1. m?ja roku 1657 ako syn Mikul??a IV. P?lffyho a M?rii Eleon?ry gr?fky Harrach. Mal dve sestry - M?riu Zuzanu, M?riu Eleon?ru a dvoch bratov - Franti?ka I. (zomrel v mladom veku) a J?na V. ?tudoval na jezuitsk?ch ?kol?ch v Trnave a Bratislave, ?t?di? ukon?il absolvovan?m Viedenskej univerzity. So svojimi rodi?mi b?val na hrade ?erven? Kame?. V roku 1679 mu v?ak otec zomrel, nesk?r hrad obsadilo Th? k? lyovsk? vojsko a okolit? majetky spusto?ilo. Rodina bola n?ten? pres?ahova? sa do Viedne. Mlad? Mikul?? V. si zvolil, ako v???ina p?lffyovcov, vojensk? kari?ru. U? ako 30-ro?n? sa stal kapit?nom Ostrihomu a o rok nesk?r si na vlastn? n?klady postavil pluk, ktor?mu i velil. Jeho kari?ra z?vratne st?pala, ako tridsa?triro?n? sa stal v roku 1690 gener?lom. V tomto roku, d?a 30 apr?la ho postihlo ne??astie. Pri pokuse doby? sp?? od Turkov Belehrad ho zasiahla a ?a?ko zranila gu?a z kan?na. Pln? z?sah dostal vojak stojaci ved?a neho, Mikul??ovi gu?a v??ne zranila nohu. Po tomto ?raze odi?iel z akt?vnej slu?by v arm?de a venoval sa diplomacii. N?sledok zranenia bol v?ak trval?, Mikul?? V. do konca ?ivota kr?val. V?razne pomohol panovn?kovi Karolovi VI. pri presadzovan? pragmatickej sankcie, za ?o mu bol cis?r a jeho dc?ra M?ria Ter?zia ve?mi v?a?n?. Obaja ho d?verne naz?vali "mein Nikerl" (m?j mil?) alebo "m?j mil?, kriv? P?lffy". V roku 1707 dosiahol hodnos? mar?ala o p?? rokov nesk?r bol vyznamenan? R?dom zlat?ho r?na. Kari?ru zav??il v roku 1714, ke? sa stal uhorsk?m palat?nom. Bol mimoriadne vzdelan? a tolerantn?, ?ivo sa zauj?mal o kult?rne dianie v krajine. Udelil v?sady pre ?idov usaden?ch na svojich majetkoch, ktor? im zabezpe?ovali mnoh? v?hody a ochranu. Tieto edikty ? listiny osobitn?ch privil?gi? pre ?idov boli v t?ch ?asoch ??msi v?nimo?n?m. Mikul?? V. t?m vlastne predbehol svoju dobu, podobn? pr?va dosiahli ?idia a? reformami Jozefa II. Zn?my je i jeho obdiv k "perle Uhorska" - Matejovi Belovi. Pom?hal mu pri jeho pr?ci na Not?ci?ch a vymohol od panovn?ka peniaze na ich vydanie. O?enil sa s Katar?nou bar?nkou Weichs, s ktorou mal p?? synov a ?tyri dc?ry. V starobe ho tr?pila reuma, ku ktorej sa pridru?ovali bolesti z n?sledkov jeho vojensk?ch zranen?. Zomrel v pomerne vysokom veku, d?a 20. febru?ra 1732 ako 75-ro?n?. Pochovan? je spolu so svojou ?enou Katar?nou, rodenou gr?fkou Weichs (? - 1724) v p?lffyovskej krypte franti?k?nskeho kostola v Malack?ch. V sanktu?riu kostola sa nach?dza jeho kr?sny barokov? epitaf, ktor? zhotovil J?n Mikul?? Moll, ?iak Georga Rafaela Donnera. Epitaf nebol lacn?, st?l 1800 r?nskych zlat?ch a dali ho postavi? jeho vnuci Leopold II. ?tefan Jozef, Mikul?? VIII. Jozef M?ria J?n Franti?ek a Rudolf I. Jozef Joachim.

Mikul?? V. P?lffy patr? medzi najvplyvnej??ch a najmocnej??ch p?lffyovcoch v?etk?ch ?ias. Po jeho smrti sa star?ia l?nia rodu, ktor? zalo?il, rozdelila na ?al?ie tri. Zalo?ili ju Mikul??ovi vnuci Leopold (stupavsk?), Rudolf (?ervenokamensk?) a Mikul?? (malack?). Hrad Paj?t?n zdedila samozrejme stupavsk? l?nia veden? Leopoldom II. P?lffym.

Leopold II. ?tefan Jozef P?lffy

Leopold II. P?lffy sa narodil 4. decembra roku 1716 ako syn Leopolda I. P?lffyho a M?rii gr?fky de Souch?s. Mal ?tyroch bratov: Mikul??a VIII., Emanuela Tom??a, Pavla, Rudolfa I. a ?tyri sestry: M?riu Franti?ku, M?riu Ant?niu, M?riu Jozef?nu a M?riu August?nu. Ako osemn?s?ro?n? sa stal majite?om a velite?om pe?ieho pluku, v ktorom sl??ili preva?ne slovensk? poddan?. V roku 1741 dosiahol hodnos? gener?la a o dev?tn?s? rokov nesk?r bol pov??en? mar?ala. V roku 1763 dosiahol vrchol svojej vojenskej kari?ry, stal sa hlavn?m velite?om uhorsk?ho vojska. O dva roky nesk?r bol vyznamenan? ve?kokr??om Radu sv. ?tefana, ktor? zalo?ila M?ria Ter?zia po smrti svojho man?ela. T?to udalos? pripom?na pam?tn? tabu?a v sanktu?riu kostola sv. ?tefana v Stupave. Leopold II. sa o?enil s M?riou Jozef?nou gr?fkou Waldstein. Zauj?mavos?ou je, ?e gr?fka Waldstein bola vnu?kou palat?na Pavla IV. P?lffyho, spolo?n?ho predka mali teda z jej strany v tretej gener?cii a z jeho strany v ?tvrtej gener?cii dozadu. S man?elkou mal ?tyroch synov - Leopolda III., Pavla, Jozefa I. Petra, a dve dc?ry - Karol?nu a Ant?niu. M?ria gr?fka Waldstein zomrela v roku 1763 a pochovan? je v p?lffyovskej krypte malack?ho kostola. Leopold II. sa nesk?r o?enil s Vilhelm?nou gr?fkou Ogilvy (? - 1804). Stavebn? ?innos? Leopolda II. na Paj?t?nskom hrade dokumentuj? signovan? tehly so zna?kou "LP". Pri troche ??astia ich objav?me v rozvalin?ch hradu. Inici?ly ozna?ovali majite?a (objedn?vate?a) teh?l - Leopolda P?lffyho. Tehly vyr?bala zrejme stupavsk? tehel?a, boli n?jden? i v rozvalin?ch star?ho stupavsk?ho pivovaru. Tehly s rovnak?m ozna?en?m boli n?jden? v jeho pal?ci na Jir?skovej ulici v Bratislave, kde 9. apr?la 1773 vo veku 57 rokov zomrel. Pochovan? je spolu so svojimi dvoma man?elkami v Malack?ch.

Paj?t?nsky hrad po ?om zdedil jeho syn Leopold III. P?lffy.

Leopold III. P?lffy

Narodil sa ako syn Leopolda II. ?tefana P?lffyho a M?rii Jozef?ny, rodenej gr?fky Waldstein, 24. okt?bra 1739 v Stupave. Po ?t?di?ch p?sobil v krajinskej spr?ve, zast?val funkciu ?upana ?ongr?dskej stolice a bol skuto?n?m vn?torn?m tajn?m radcom. Hospod?ril na svojom stupavskom panstve. O?enil sa s M?riou Ter?ziou gr?fkou Daun (1745-1777), s ktorou mal osem synov - Franti?ka IV., Leopolda IV., Jozefa III., Karola IV., Ernesta I., Dominika, Ferdinanda II., Filipa I. a jednu dc?ru M?riu Ter?ziu, ktor? sa narodila tri roky po nast?pen? Jozefa II. na cis?rsky tr?n. Leopold III. bol zn?my svojim odporom k jeho reform?m a tak mo?no menom svojej dc?ry vzdal hold konzervat?vnej cis?rovnej M?rii Ter?zii, matke Jozefa II.

Po?as panstva Leopolda III., v polovici XVIII. storo?ia Paj?t?nsky hrad vyhorel. Zhorela strecha a zna?n? ?as? hradu, ktor? v tomto ?ase u? nebol ob?van?, bola tu len mal? vojensk? pos?dka. Po po?iari bol hrad z ?asti proviz?rne opraven?, na jeho n?kladnej?ie opravy u? nebol d?vod.

Leopold III. zomrel vo Viedni 4. okt?bra 1799, pochovan? je v p?lffyovskej krypte v Malack?ch. Hrad Paj?t?n po ?om zdedil jeho druhoroden? syn Leopold IV. P?lffy.

Leopold IV. P?lffy

Narodil sa 24. j?na 1764 v Bratislave. Jeho vojensk? kari?ra sa za?ala v roku 1779, ke? dosiahol hodnos? podporu??ka. V rebr??ku vojensk?ch hodnost? ?spe?ne postupoval a o dvadsa? rokov nesk?r dosiahol svoju najvy??iu hodnos? - stal sa gener?lom. O?enil sa s Karol?nou bar?nkou J? chlingen (? - 1802), s ktorou mal dc?ru Ludviku a syna Ferdinanda III. Leopolda. V roku 1805 sa stal velite?om Bratislavsk?ho hradu. Z poverenia palat?na Jozefa rokoval s franc?zskym gener?lom Davoustom. Leopold IV. mal zlo?it? situ?ciu. Bratislava bola pln? franc?zskych ?pi?nov, obyvate?stvo mesta nespokojn?. Ke? sa pribl??ilo franc?zske vojsko pod veden?m mar?ala Davousta, P?lffy s obrancami mesta ust?pil, presne pod?a pokynov palat?na. Prostredn?ctvom nadporu??ka Finettiho poslal Davoustovi vyhl?senie v ktorom zd?raznil, ?e Uhorsko chce zosta? v napoleonskej vojne neutr?lne. Davoust obsah vyhl?senia predostrel Napoleonovi a nakoniec sa cel? kore?pondencia prezradila. Dvorsk? kruhy v tom videli zradu a cis?r Franti?ek I. takmer ?tok na jeho tr?n. Na z?klade tohto ?kand?lu bol Leopold IV. na z?klade obvinenia z prekro?enia pr?vomoc? odvolan?.

Meno tohto predposledn?ho p?lffyovsk?ho majite?a hradu je spojen? i s jeho z?nikom. V roku 1809 vyhodili Paj?t?n do povetria Napoleonove vojsk?. Bol to ?in ?plne zbyto?n?, hrad u? vtedy nemal nijak? strategick? v?znam ani st?lu vojensk? pos?dku. V?buch rozmetal cel? horn? hrad. Z jeho najstar?ej ju?nej strany sa nezachovalo takmer ni?, podobn? osud stihol i bl?zky hrad Dev?n.

Por??ku utrpel i s?m majite? Leopold IV., v roku 1810 ho kv?li spom?nanej af?re penzionovali. V tomto roku vy?la i kniha o spornej kore?pondencii, ktorej bol autorom. Zomrel 29. febru?ra roku 1825 v Bratislave, pochovan? je so svojou man?elkou v Malack?ch.

Ruiny Paj?t?nskeho hradu zdedil jeho jedin? syn Ferdinand III. Leopold P?lffy-Daun. Zdemolovan? Paj?t?nsky hrad na?alej patril do pozemkov?ho vlastn?ctva stupavsk?ho panstva, nesk?r ve?kostatku. Z tohto d?vodu s? pre zauj?mavos? uveden? jeho ?al?? majitelia.

Ferdinand III. Leopold P?lffy-Daun

Narodil sa v Bratislave 2. decembra roku 1807. O?enil sa so Sid?niou k?a?nou Lobkowicz (1812-1880), s ktoru mal ?tyroch synov - Leopolda V. Karola Ferdinanda, Viliama, Juraja II., Karola Huga a dc?ru M?riu Gabrielu.

Stal sa ?upanom Bratislavskej stolice, cis?rskym a kr??ovsk?m komorn?kom. ?tyridsa??es?ro?n?mu Ferdinandovi III. Leopoldovi k tradi?n?m a dedi?n?m p?lffyovsk?m titulom pripadol ?al?? honosn? titul. V roku 1851 toti? vymrela star?ia vetva gr?fov Daunov a tak pri?lo k spojeniu erbov a mien P?lffy-Daun. O dva roky nesk?r bola Ferdinandovi III. Leopoldovi t?to udalos? potvrden? diplomom. Nov?m titulom, ktor? zdedil po svojej starej mame M?rii Ter?zii Daunovej si svoj p?vodn? zna?ne vylep?il. Znel: "gr?f P?lffy-Daun z Erdo du, knie?a z Teana, mark?z z Rivoli, ?panielsky grand I. triedy, gr?f bratislavsk?". Bol posledn?m p?lffyovsk?m majite?om Paj?t?nskeho hradu. V roku 1868 vymenil cel? stupavsk? panstvo s Alojzom gr?fom K?rolyim. Pohn?tky, ktor? viedli 60-ro?n?ho Ferdinanda III. k v?mene nie s? zatia? jasn?.

Ferdinand III. Leopld P?lffy-Daun zomrel 8. decembra roku 1900 vo svojom ka?tieli v ?tajerskom St?bingu.

Pre zauj?mavos? mo?no uvies?, ?e stupavsk? vetva p?lffyovcov vymrela po me?i v roku 1963, kedy zomrel v hlavnom meste Paraguayi - Asunci?ne jej posledn? ?len Jozef Viliam, pravnuk Leopolda III. Ferdinanda.

Alojz K?rolyi

Narodil sa 8. augusta roku 1823 vo Viedni, kde i vy?tudoval. Cel? svoj akt?vny ?ivot pracoval ako diplomat na r?znych miestach v slu?b?ch habsburskej monarchie. Z??ast?oval sa mnoh?ch konferenci? a rokovan?, pracoval ako vyslanec v Berl?ne a At?nach. Desa? rokov, a? do svojho odchodu do penzie v roku 1888, pobudol ako vyslanec v Lond?ne. Z pracovn?ch d?vodov sa ?asto na svojom majetku v Stupave nezdr?iaval. Na Stupavu v?ak nezabudol. Hne? po jej nadobudnut? dal prebudova? stupavsk? ka?tie? v klasicistickom slohu. Zo svojich zahrani?n?ch pobytov a ciest si priv??al mnoh? cennosti a exotick? dreviny. Pre ne vybudoval prekr?sny park v okol? ka?tie?a. O?enil sa s Franti?kou gr?fkou Erdo dy, s ktorou mal jedin?ho syna ?udov?ta a tri dc?ry. Jeho dedi?om sa stal syn ?udov?t.

?udov?t K?rolyi

Narodil sa 10. augusta roku 1872 meste Heiligen. Na rozdiel od svojho otca ?il usaden?m ?ivotom v stupavskom ka?tieli. Spolo?ensk? ?ivot ve?mi nevyh?ad?val, za to sa viac venoval svojmu z?hradn?ctvu. Bol uzn?van?m odborn?kom v oblasti lesn?ctva a po?ovn?ctva. V hor?ch okolo Paj?t?na sa pravidelne konali po?ovn?cke hony za ??asti mnoh?ch host?. O?enil sa s Hanou gr?fkou Zichy, s ktorou mal syna Alexandra a dc?ru Alicu (1905-1987). Pred pr?chodom frontu, v m?ji roku 1945 odi?li K?rolyiovci do Ma?arska, nesk?r sa usadili v rak?skom z?mku Kammer pri Attersee. Tu im poskytol pr?stre?ie rotmajster Jeszensky, v roku 1948 dostali K?rolyiovci rak?ske ob?ianstvo. Zo z?mku Kammer sa v roku 1952 K?rolyiovci spolu s dc?rou a jej rodinou pres?ahovali do mesta Gmunden v Hornom Rak?sku. Posledn? majite? ruiny Paj?t?nskeho hradu ?udov?t K?rolyi sa do?il vysok?ho veku 93 rokov, zomrel v roku 1965.

Na z?ver

Tak ako b?va zvykom na stredovek?ch hradoch i na Paj?t?n vedie pr?stupov? cesta z pravej strany. D?vod je jednoduch?, v???ina vojakov dob?vaj?cich v stredoveku hrady dr?ala v ?avej ruke ochrann? ?t?t a v pravej me?. T?m zostala ich prav? strana nechr?nen? a tak mohli obrancovia na nepriate?a strie?a? alebo h?dza? r?zne predmety.

Cesta (dnes chodn?k) pred vstupnou br?nou do hradu je vsaden? na tehlovom a kamennom podlo??. Ak zost?pime z chodn?ka a dostaneme sa na svah kopca, zrete?ne uvid?me spom?nan? mohutn? tehlov? pr?jazdov? rampu. Je to v?ak len jej ?as?, v???inu zakr?va (i okolie cel?ho hradu) napadan? sutina. V minulosti bol svah kopca pod hradom strm?? a tak vtedaj?? stavitelia museli podlo?ie cesty nav??i? a spevni?.

Vo vstupnej br?ne hradu bola padacia mre?a. Torzo kamenn?ho ?liabku, ktor?m sa vertik?lne sp???ala m??eme vidie? i dnes.

V hornej ?asti hradu sa v jeho prostriedku nach?dza n?dr? na vodu. Jej okraj sa na za?iatku 90-tych rokov vplyvom presakuj?cej vody prevalil. V n?dr?i sa zhroma??ovala da??ov? voda, ktor? bola zachyt?van? zo striech a sem priv?dzan?. Sl??ila na ??itkov? ??ely, pitn? vodu na hrady, kde nebola stud?a museli v?dy dov??a?. Inak tomu nebolo ani na Paj?t?nskom hrade. Kvalitn?ch prame?ov bolo na okol? v?dy dos?. Stavebn? majstri najprv vyh?bili na n?dvor? hradu jamu, t? zaklenuli a navrchu nechali otvor na naberanie vody. Ako vidno z odkrytej - zosunutej steny, stavebn?ci sa museli popasova? s kamenn?m podlo??m, ktor? museli miestami vysek?va?.

Na v?chodnej strane hradu sa zachoval zauj?mav? kamenn? v?stupok v stene hradu. Jeho podoba pripom?na smoln? nos - jeho vn?torn? n?lievku. Obrancovia hradu cez t?to n?lievku liali na ?to?n?ka hor?cu vodu alebo smolu. T? vytekala z vonkaj?ej strany m?ru hradu na votrelcov a zabra?ovala im v postupe.

Pri bli??ej obhliadke hradu si m??eme v?imn?? mnoh? stavebn? zmeny v jeho m?roch. Na hrade sa ?asto menili polohy okien a pristavovali nov? ?asti. Pri troche n?mahy objav?me aj zbytky tr?mov zapusten? v kaps?ch m?rov, ba dokonca i torzo dreven?ho okenn?ho r?mu.

Skaln? mas?v pod hradom poskytuje horolezcom z bl?zkeho okolia atrakt?vne lezeck? zaisten? cesty s r?znymi stup?ami obtia?nosti.

6. 4. 1999 Milan Gregu?

Pou?it? literat?ra:

Andrej Sas: N?v?teva c?ra Petra Ve?k?ho v Bratislave In: Slovansk? Bratislava I. (Bratislava 1948)
J?lius Sopko: Kroniky stredovek?ho Slovenska (Rak 1995)
J. ?imon?i?, J. Watzka: Dejiny Trnavy (Obzor 1989)
Pavel Horv?th: Obchodn? styky Z?horia s Rak?skom a Moravou na za?iatku 17. storo?ia In: Slav?n-historick? ro?enka II. (SAV 1967)
Branislav Varsik: Husitsk? revolu?n? hnutie a Slovensko (SAV 1965)
Kolekt?v autorov: Hrady, z?mky a tvrze v ?ech?ch, na Morave a ve Slezsku I.-VII. (Svoboda)
Hilda Fialov?, Andrej Fiala: Hrady na Slovensku (Obzor 1966)
Jarom?r Kot?k: Letopisy rodu Haugwitzu (Velk? B?te? 1997)
-pal-: Palat?n Mikul?? P?lffy (Ve?ern?k 25.4. 1997)
P. Ma?ek: Modr? krev (Praha 1992)
Slovensk? biografick? slovn?k IV. (Matica Slovensk? 1990)
Alojz Vy??slik: Napoleonsk? vojny a Bratislava In: Bratislava IV. - spisy mestsk?ho m?zea (Bratislava 1969)
Ivan Houdek: Franc?zi v Bratislave v rokoch 1805-1809 In: Slav?n III. - historick? ro?enka (Slav?n 1969)
Zuzana ?ev??kov?: Umelecko-historick? v?skum objektu na Jir?skovej ulici ?. 12, tzv. P?lffyho pal?ca In: Pamiatky a pr?roda Bratislavy (Bratislava 1975)
Franti?ek Lobkowicz: Encyklop?die ??du a vyznamen?n? (Libri 1995)
Pavel Horv?th: Poddan? ?ud na Slovensku v prvej polovici 18. storo?ia (SAV 1963)
E. Reiszig: A P?lffyak In: Magyarorsz?g v?rmegye ?s v?rosai - Pozsony v?rmegye (Budapest)
D, Koll?r, J. Ove?kov?, M. Ove?kov?: Slovensko-Rak?ske Pomoravie (Dajama 1996)
Pavol Hallon: P?lffyovsk? n?hrobok vo franti?k?nskom kostole v Malack?ch In: Na?e Z?horie 1/1994
Pavol Hallon: Chr?m Nepo?kvrnen?ho po?atia Panny M?rie v Malack?ch (Malacky 1994)
Katar?na Z?vadov?-Jan?ov?: Sebastian Zeller, medirytec z barokovej Bratislavy (ARS 2/1989)
Eugen B?rk?ny, ?udov?t Doj?: ?idovsk? n?bo?ensk? obce na Slovensku (Vesna 1991)
Anton Spiesz: Bratislava v 18. storo?? (Tatran 1987)
Milan Myslive?ek: Erbovn?k (Horizont 1993)
Milan Myslive?ek: Erbovn?k 2 (Horizont 1997)
A, Fiala, J. ?ulcov?, P. Kr?tky: Bratislavsk? hrad (Alfa-press 1995)
Darina Menclov?: Hrad Bratislava (Bratislava 1936)
Danuta U?n?kov?: Historick? portr?t na Slovensku (Osveta 1980)
Malacky na dobov?ch fotografi?ch (Malacky 1996)
Pavol Hallon: Z dej?n malackej farnosti (Malacky 1993)
Vladim?r ??p, J?lius Trebi?ovsk?: Malacky, kapitoly z dej?n mesta II. (Malacky 1996)
Bratislava Mateja Bela (Obzor 1984)
V?evlad J. Gajdo? OFM: Franti?k?nsky kl??tor v Malack?ch In: Almanach spolku Z?horsk?ch akademikov so s?dlom v Malack?ch (Malacky 1938)
Igor Graus: R?d zlat?ho r?na In: Historick? revue 2/1996
Flori?n Hod?l, Darina Menclov?: Hrad Bojnice (SVKL 1956)
Igor Graus: R?d zlat?ho r?na In: Historick? revue 2/1996
Jaroslav Male?ka, Marta Remia?ov?: Z dej?n Bojnick?ho z?mku (Osveta 1989)
Alojz Vy??slik: Vojensk? pamiatky Bratislavy (Obzor 1974)
Otto Do?ek: Balvan medzi P?lfim a Bratislavou In: Historick? revue 6/1995
Ottu v slovn?k nau?n? XXII. (Praha 1904)
Be?ta Vlas?kov?, Franti?ka Hlav??ikov?: Sv?t? Jur - prech?dzka mestom (Alfa plus 1994)
Dev?n - hrad a jeho majitelia (Kom?r?ansk? tla?iarne a vydavate?stvo 1998)
August?n Mader: Hrad Paj?t?n In: Stupavan 11/1984
Vojtech Erd?lyi, Jozef Mader: Stupava - kapitoly z miestnych dej?n (Stupava 1969)
Ivan Mrva: Stupava, 725 rokov prvej p?somnej spr?vy (MsKS Stupava 1994)
J?n Luka?ka: Erby najstar??ch ??achtick?ch rodov Nitrianskej stolice In: Pamiatky a m?ze? 1/1997
?udov?t Janota: Slovensk? hrady II. (Columbus 1996)
Juraj Pavelek: Sv?t? Jur (Osveta 1958)
Branislav Varsik: Z os?dlenia z?padn?ho a stredn?ho Slovenska (Veda 1984)
Magda Johanidesov?: Stavebn? v?voj dev?nskeho kostola (Obzor 1974)
Xav?r Stan. ??k: Dejiny Mariat?lu (Marianka 1942)
?tefan Borovsk? a kolekt?v: Vlastivedn? sprievodca po Dev?ne (BIPS 1979)
Branislav Varsik: Zo slovensk?ho stredoveku (SAV 1972)
J. ?echura, M. Hlava?ka, E. Maur: ?eny a milenky ?esk?ch kr?lu (Akropolis 1995)
Kolekt?v autorov: Kniha kr??ov (Kleio 1998)
Kolekt?v autorov: Vojensk? dejiny Slovenska I. - IV. (MOSR 1993-199
Darina Lehotsk?: Dejiny mesta Pezinka (Matica Slovensk? 1947)
J?n Dubovsk?, Juraj ?udel: Dejiny Pezinka (Obzor 1982)
Darina Lehotsk?: Dejiny Modry 1158-1958 (SAV 1961)
Jan Halada: Lexikon ?esk? ?lechty I.-III. (Akropolis 1992-1994)
Moriz Wertner: Die Grafen von Sankt Georgen und B?sing (Viede? 1891)