Hist?ria a stavebn? v?voj ?ubovnianskeho hradu

Michal Smatana

Hrad do roku 1412

Hrad bol postaven? v druhej polovici 13. stor. na vysokej skale nad mestom Star? ?ubov?a, p?vodne ako pohrani?n? hrad medzi Uhorskom a Po?skom. Spolu s hradmi Plave? a Nedeca na v?chodnej a Oravsk?m hradom na z?padnej strane Tatier par? do komplexu pevnost?, chr?niacich severn? hranice vtedaj?ieho Uhorska. Kontroloval obchodn? cestu ved?cu z v?chodu porie??m Popradu, ju?ne od Vysok?ch Tatier na Pova?ie a ?alej na z?pad na Moravu a do ?iech i na juhoz?pad do Rak?ska a Talianska. S??asne kontroloval aj jej odbo?ku na sever do Po?ska. Touto cestou sa vozila do Po?ska na?a meden? a strieborn? ruda, opa?n?m smerom najm? so? z Bochnie a Veli?ky. ?al??m d?le?it?m artiklom bola doprava uhorsk?ho v?na do Po?ska. D?vodom vzniku hradu bola aj potreba vyberania dan? a poplatkov od okolit?ho obyvate?stva pre panovn?ka. Ke??e v rokoch 1412-1772 nepatril hrad Uhorsku, ale Po?sku, stal sa obojstranne funguj?cim mostom politick?ch i kult?rnych kontaktov medzi t?mito dvoma krajinami.

O po?iatkoch ?ubovnianskeho hradu sa nezachovalo ve?a materi?lov a ?dajov. Najstar?ia zmienka o hrade je z roku 1311 a je zauj?mav?, ?e od tohto d?tumu sa u? v dokumentoch spom?na ve?mi ?asto. Z vtedaj??ch ?dajov v?ak vypl?va, ?e jestvoval u? aj predt?m a ?e bol p?vodne kr??ovsk?m hradom. Kr?? Belo IV. sa v obdob? po tat?rskom vp?de (po r. 1242) usiloval o stavbu a dostavbu pevn?ch kamenn?ch hradov, ktor? by odol?vali tat?rskemu n?poru. Pritom doch?dza k zmene stavebn?ch slohov - do sedemdesiatych rokov 13. stor. dominuj?ci rom?nsky sloh je nahr?dzan? slohom gotick?m. Snahou panovn?ka bolo dos?dli? krajinu, zni?en? vy???an?m Tat?rov a hladomorom, ktor? po pusto?en? nasledoval. Preto povolal cudz?ch kolonistov, najm? Nemcov. Kr??ovsk? ??achta z?skava od panovn?ka v???ie plochy p?dy, aby ju mohla dos?dli?, spravova? a odv?dza? z nej panovn?kovi ur?en? poplatky. To zapr??inilo ve?k? koloniza?n? ?innos? ??achty, ale aj postupn? premenu kr??ovsk?ch ??p na ??achtick? stolice s ich spr?vou, av?ak aj s presn?mi hranicami. Ke??e hranica medzi Uhorskom a Po?skom dovtedy e?te nebola pevne stanoven?, od roku 1235 vznikaj? o ?u spory. Dc?ra kr??a Bela IV. Kunigunda (Kinga), ktor? sa vydala za krakovsk?ho a sadomierskeho vojvodu Boleslava, vynalo?ila nem?lo ?silia na pripojenie severnej ?asti Spi?a spolu s Podol?ncom k Po?sku. Vydala pre Podol?nec dve v?sadn? listiny, ktor? potvrdil a roz??ril aj ?esk? a po?sk? kr?? V?clav II. roku 1292. T?to listina je v?znamn?, preto?e dokazuje, ?e do tohto roku hrad ?ubov?a e?te nebol postaven?.

Politick? pomery v krajine sa ?iasto?ne zmier?uj? a? po n?stupe Ondreja III. na tr?n. Presved?il sa, ?e treba zmeni? vz?ahy medzi panovn?kom a ??achtou. Pochopil, ?e hrady a presn? hranice krajiny s? najv?znamnej?ie v obrane ?t?tu. Preto roku 1294 zru?il pr?vo na u??vanie hradu Plave? rodine ?v?bovsk?ch, ktor? v?menou za Plave? z?skali majetky v ?v?bovciach. Pravdepodobne v tomto ?ase dal pokyn postavi? hrad ?ubov?u asi 15 km z?padne od Plav?a, ktor? mal ma? lep?iu strategick? polohu. Vzorom nov?ho hradu sa pravdepodobne stal Spi?sk? hrad. V p?vodnej podobe hrad ?ubov?a mal len okr?hlu, k?nicky sa zu?uj?cu obrann? ve?u a gotick? pal?c, postaven? v tesnom susedstve. Tieto budovy obkolesovali aj obrann? m?ry. Do priestoru hradu sa vch?dzalo ju?nou br?nou, existenciu ktorej potvrdil a? archeologick? v?skum. Obrann? m?ry na zranite?n?ch miestach chr?nili pravdepodobne aj palis?dy a valy.

Za?iatkom roka 1301 kr?? Ondrej III. zomrel, ??m vymrel rod Arp?dovcov, vl?dnucich v Uhorsku tri storo?ia. Medzit?m sa posil?uje moc oligarchie. Mat?? ??k z Tren??na ovl?da skoro cel? z?padn? Slovensko, na v?chodnom z?skava najv???? vplyv rod Abovcov. O kr??ovsk? tr?n sa uch?dzal dvan?s?ro?n? Karol R?bert z rodu Anjouovcov, ale i rovnako star? syn ?esk?ho kr??a V?clava II., ktor? bol korunovan? ako Ladislav V. Mat?? ??k i Abovci spo?iatku podporovali Ladislava V., preto sa stal Omodej Aba u? roku 1301 spi?sk?m ?upanom. Obaja oligarchovia nesk?r nad??ali Karolovi R?bertovi, no nakoniec sa postavili proti nemu. Omodej Aba vyu??val svoje postavenie na z?skanie ?oraz v???ieho majetku. Tak si prisvojuje aj ?ubovniansky hrad. Ke? roku 1311 v bojoch proti kr??ovi pri Ko?iciach zahynul, jeho vdova a synovia dali s?ub, ?e vr?tia hrad ?ubov?u a Muka?evo kr??ovi a vzdaj? sa v?etk?ch n?rokov na ne. Odovzdanie hradu pod kr??ovsk? spr?vu sa v?ak roku 1311 neuskuto?nilo. Naopak, vz?ah medzi oligarchami a Karolom R?bertom, ktor? bol roku 1307 v???inou ??achty zvolen? za kr??a, sa vyostroval. Roku 1312 do?lo k otvoren?m bojom medzi Karolom R?bertom a Abovcami, ktor?m pom?hal Mat?? ??k Tren?iansky. Kr??ovi pom?hali G?rgeyovci, Thekuleovci a ?al?? spi?sk? a ?ari?sk? ??achtici. Podarilo sa im ?ubov?u doby? pre kr??a. Kr?tko nato, 15. j?na 1312, rozhoduj?ca bitka pri Rozhanovciach definit?vne zlikvidovala oligarchiu.

?ubovniansky hrad sa stal op?? vlastn?ctvom kr??a. Za najvy??ieho spr?vcu menoval kastel?na, ktor? spravoval nielen hrad, ale aj hradn? panstvo s okol?m. Roku 1313 bol kastel?nom magister Tom?? Se?iansky, ktor? bol z?rove? aj ?olt?som Starej ?ubovne, preto?e vtom ?ase e?te nebola mestom. Postupne sa hrad znovu dostal do vlastn?ctva ??achticov. Magister Tom?? z?skava za svoje slu?by od panovn?ka majetky, kam sa s?ahuje koncom roka 1313 alebo za?iatkom nasleduj?ceho. ?ancu sta? sa dedi?n?m majite?om hradu m? ist? komes Mikul??, pri?om je ?a?ko ur?i?, ku ktor?ho rodu tento nov? p?n hradu patril, preto?e viacer? ??achtick? rody mali synov s menom Mikul??.

Roku 1317 sa stal ?upanom Spi?a a Abova Filip Druget, poch?dzaj?ci z franc?zsko-neapolsk?ho rodu. Kr?tko predt?m z?skava majetok v Plav?i a ?ubovniansky hrad. Roku 1323 sa stal palat?nom a ?ubovniansky i Plave?sk? hrad ofici?lne prech?dza do jeho vlastn?ctva. Po jeho smrti roku 1327 sa vlastn?kom stal jeho synovec Viliam Druget. On nariadil, aby tieto hrady mali spolo?n?ch kastel?nov a podkastel?nov. Roku 1329 stal sa podkastel?nom oboch hradov Peter Gall zo Sieny. Viliam Druget roku 1330 ?ubovniansky hrad vr?til panovn?kovi, a tak sa hrad op?? stal kr??ovsk?m hradom. V rokoch 1335-1336 bol spi?sk?m a ?ubovnianskym podkastel?nom magister Mikul??, syn ?imona zo Sieny, popritom bol aj nieko?ko rokov kastel?nom hradov a spi?sk?m pod?upanom. Roku 1336 bol kastel?nom a pod?upanom magister Peter zo Sieny. Nevieme o tom, ?e by sa v 14. storo?? boli uskuto?nili nejak? podstatnej?ie prestavby hradu, napriek tomu musel by? hrad honosnou stavbou s pekn?m vn?torn?m zariaden?m, lebo na hrade sa ?asto zdr?iavali panovn?ci. Napr. v j?ni 1392 tam bola kr??ovn? M?ria, v j?ni 1396 tu dlh?iu dobu pobudol kr?? ?igmund, ktor? pravdepodobne daroval hrad Mikul??ovi ?ubovnianskemu-Horv?tovi. Od roku 1399 je u? jeho majite?om. Zaplietol sa v?ak do povstania proti ?igmundovi, preto mu panovn?k koncom roku 1403 v?etky majetky skonfi?koval, medzi nimi aj hrad ?ubov?u. Za z?sluhy v bitke pri Nikopole daroval ?igmund d?a 10. j?la 1408 ?ubovniansky hrad aj s hradn?m panstvom ve?mo?ovi Imrichovi z Per?na. Len?e ani Imrichovi hrad dlho neostal, preto?e sa ?igmund presved?il, ?e hrad je d?le?it? ako pohrani?n? pevnos? s Po?skom. Preto v m?ji 1410 daroval Imrichovi z Per?na bohat? majetky v ?ari?i a v okol? Stropkova a zobral mu za ne hrad ?ubov?u.

Pre ?ubovniansky hrad bol v?znamn? rok 1412, kedy sa v ?om odohrali dve v?znamn? udalosti. V marci sa v ?om stretli dvaja panovn?ci spolu s man?elkami a sprievodmi: uhorsk? kr?? a r?msky cis?r ?igmund a po?sk? kr?? Vladislav II. Jagellonsk?. 15. marca tu podp?sali zmluvu o mieri a vz?jomnej pomoci. Zmluva upevnila mier medzi Uhorskom a Po?skom a zabezpe?ila vz?jomn? podporu a pomoc v pr?pade ohrozenia kraj?n. ?igmund v tomto roku ne?spe?ne bojoval proti Ben?tkam, a na pokra?ovanie vojny potreboval peniaze, ktor? od svojej krajiny u? nemohol z?ska?. Preto si ich po?i?al od po?sk?ho kr??a - bolo to 37 000 k?p ?esk?ch gro?ov - a do ich vr?tenia dal 8. novembra do z?lohu hrad ?ubov?u s panstvom, mest? Star? ?ubov?u, Podol?nec a Hniezdne a k tomu e?te 13 miest zo Spolo?enstva spi?sk?ch Sasov. Preto?e ?igmund nemal z ?oho peniaze vr?ti?, pred??il sa z?loh a? na 360 rokov, do roku 1772. Zalo?en? ?zemie sa nikdy nestalo s??as?ou po?sk?ho ?t?tu, patrilo len panovn?kovi, ktor? ur?il spr?vcov tohto ?zemia.

1412-1772 - V Po?skom z?lohu

Z?loh sp?sobil, ?e ?ubovniansky hrad sa dostal do v?nimo?n?ho postavenia. I na?alej ost?va s??as?ou Uhorska a vlastn?kom je uhorsk? kr??, u??vate?om sa v?ak stal po?sk? kr??, ktor? sa o? staral prostredn?ctvom vysok?ch hodnost?rov menovan?ch za kapit?nov - starostov z?lo?n?ho ?zemia. Bral z neho a jeho majetkov rentu, pou??val ho ako s?dlo svojich ?radn?kov, mal tu zbrane i pos?dku a ob?as v ?om aj krat?? ?as b?val. Tak sa hrad stal ak?msi mostom medzi Uhorskom a Po?skom , ale aj predsunutou ba?tou Po?ska a d?le?it?m spravodajsk?m strediskom.

Prv?m kapit?nom hradu bol Pavol Gladich. U? v roku 1419 nav?t?vil hrad kr?? Vladislav. Mal tu dohodnut? stretnutie so ?igmundom, preto pri?iel v marci na Spi?. Na hrade sa stretol s p?pe?ov?mi poslami, s ktor?mi prerokoval ot?zky pr?merie s kri?iakmi. Potom tri t??dne ?akal v ?ubovni na ?igmunda. Ke? tento nepri?iel, vr?til sa domov.

V rokoch 1431 a 1433 sa zdr?iavali na Spi?i husitsk? vojsk?. Ojedinele prepad?vali mest? a kl??tory, ale hradom sa vyh?bali. ?daje, ?e by im bol patril aj ?ubovniansky hrad, s? preto myln?. V slu?b?ch po?sk?ho kr??a v rokoch 1438-1439 hradn?m kapit?nom sa stal po?sk? ??achtic ?afranec, ktor? v ?ase bojov po?sk?ho kr??a a uhorsk?ho kr??a Alberta o ?esk? tr?n sp?sobil okolit?m mest?m a obciam zna?n? ?kody.

D?a 24. m?ja 1439 sa tu zi?li leg?ti z Uhorska a Po?ska na medzin?rodn?ch rokovaniach o mieri medzi Uhorskom a Po?skom. Ved?cim po?skej deleg?cie bol krakovsk? biskup Zbignev z Olesnise, ktor?mu sa hrad zap??il a v roku 1440 ho vzal do z?lohu od kr??a Vladislava za 12 000 zlat?ch. Spr?vou hradu poveril Mikul??a Komorovsk?ho, ktor? so svojim bratom Petrom najsk?r bojoval proti J?novi Jiskrovi. Tomu sa podarilo okrem ?ubov?e a Podol?nca obsadi? skoro cel? Spi?. V roku 1447 sa v okol? hradu odohr?vali ve?k? boje, a a? v roku 1449 uzavrel Jiskra s Mikul??om Komorovsk?m mier. Pod veden?m Petra Aximita vznik? na v?chodnom Slovensku bratr?cke hnutie, pri?om susedn? Plave?sk? hrad bol jedn?m z jeho s?diel. Aj Mikul?? Komorovsk? sa pridal k Axamitovi, a tak sa na kr?tky ?as st?va ?ubovniansky hrad jednou z bratr?ckych pevnost?. Roku 1454 uzavrel Komorovsk? s druhou stranou mier a potom pravdepodobne zo spi?a odi?iel, lebo 25. marca 1454 d?va po?sk? kr?? ?ubov?u do z?lohu na ?tyri roky Mikul??ovi Penia?kovi z V?tkov?c. Po ?om sa stal starostom a kapit?nom Preslav z Dimo??c, jeho podkapit?nom bol Andrej Mogrsk?. Hne? od za?iatku nemilosrdne vym?hal r?zne d?vky od obyvate?ov spi?sk?ch obc? a miest. Po s?a?nostiach ho v rokoch 1459 - 1462 panovn?k a? trikr?t upozornil na r?zne prechmaty. Okolo roku 1474 v?ak za?al s opravou hradu, ke??e mu kr?? na ?u poskytol 2800 zlat?ch. Roku 1478 je starostom u? jeho za? po?sk? mar?alek Peter Kmita (1443-1505). Koncom 15. storo?ia za?il hrad op?? nieko?ko sl?vnych dn?, ke? tu za?iatkom apr?la 1494 kr?tky ?as pobudol kr?? J?n Albrecht so sprievodom po?as cesty na stretnutie so svojimi bratmi Jagelloncami do Levo?e.

16. storo?ie je v?znamn? pre v?voj architekt?ry hradu. Vojnov? konflikty 15. storo?ia uk?zali, ?e hrad u? nevyhovuje nov?m potreb?m obrany - do popredia sa dost?vaj? streln? zbrane, najm? del?. Hrad bolo potrebn? prebudova?, aby mohol vzdorova? novej vojenskej technike a taktike. Preto sa museli vypracova? nov? pl?ny a postavi? dal?ie ve?e a ba?ty, kde by sa mohlo rozmiestni? delostrelectvo. So stavbou delovej ba?ty pred hradnou br?nou za?al e?te Peter Kmita. Panovn?k mu nech?va z d?chodku spi?sk?ch miest roku 1502 238 zlat?ch a roku 1504 300 zlat?ch. Po Kmitovej smrti dal panovn?k 19. febru?ra 1506 spi?sk? mest? spolu s hradom do z?lohu Mikul??ovi Jord?novi zo Zakli??na za 12 000 uhorsk?ch zlat?ch. Ale ani Mikul??, ani jeho n?stupca J?n Jord?n asi do hradu peniaze neinvestovali, preto?e ho mali len v do?asnej dr?be. Okolo roku 1522 sa stal kapit?nom ?ubovne Peter Kmita (1477-1553), pravdepodobne syn predo?l?ho kapit?na, ktor? udr?iaval dobr? vz?ahy s kr??ovnou Bonou Sforza z Aragonu, man?elkou ?igmunda Star?ho. Na jej dvore sa pohybovalo mnoho talianskych umelcov a architektov, ktor?ch zn?mosti Peter Kmita vyu?il pri ?a??ej prestavbe hradu. V roku 1526 sa napr. budovala vstupn? ba?ta. Stavebn? pr?ce ovplyv?oval a riadil p?vodne not?r, nesk?r kastel?n hradu a spr?vca spi?sk?ch miest Jakub Lomnick?. Od ?tyridsiatych rokov s n?m p?sobil ako podkapit?n z?mo?n? ?tefan Bylina. Za nich sa podstatne zmenila podoba hradu. V starom hrade dal Lomnick? opravi? a podpivni?i? ve?u - don?on, urobil nadstavbu star?ho pal?ca, kde dal zriadi? ve?k? izbu a reprezenta?n? miestnos?, oproti pal?cu dal postavi? kuchy?u, ale najviac sa pri?inil o vybudovanie tzv. doln?ho hradu (tretie n?dvorie). Ba?tu asi projektoval nejak? vynikaj?ci taliansky architekt (krakovsk? stavite? Antonius Italicus?), preto?e patr? medzi u n?s zriedkav? najmodernej?ie a naj??innej?ie rie?enie delov?ch b??t. M? takmer srdcov? tvar s nieko?k?mi podla?iami, klenutou pivnicou, v pr?zem? s kazematami, ktor? vy?s?ovali do dvoch v?padov?ch dvierok v jej najchr?nenej??ch miestach, mala sedem strieln? a vetrac?ch kom?nov. T?to ba?tu dal Jakub Lomnick? spoji? pevn?m m?rom s ne?alekou br?nou vrchn?ho hradu. Pri tejto br?ne dal postavi? kov??sku diel?u a pri studni murovan? pek?re?. V bl?zkosti delovej ba?ty st?la tzv. stredn? ba?ta, pravdepodobne na mieste ?asti teraj?ieho m?zea postaven?ho o storo?ie nesk?r, alebo v susedstve dne?nej kaplnky. Okrem opravy star?ho opevnenia vy??ieho hradu, postavil nov? hradbu uzatv?raj?cu doln? hrad. Hradby boli spev?ovan? parkanmi, ktor? ich dokonca e?te niekde nahradzovali. Funkciu parkanov miestami tvorili e?te valy. Pr?ce na tejto prestavbe sa v?ak zastavili kv?li smrti starostu Petra Kmitu. N?stupcom sa stal roku 1553 J?n Boner, ktor? pre?il ?as? svojej mladosti cestovan?m po Eur?pe a spi?sk? kapitan?t bol len jedn?m z mno?stva hodnost?, ktor?ch sa mu dostalo. Pri preberan? funkcie sa v?ak nenazdal, ko?ko probl?mov s t?m bude ma?, lebo hrad roku 1553 od z?kladov vyhorel. Pr??inu po?iaru nepozn?me. Dokument z toho obdobia hovor?, ?e hrad nato?ko vyhorel, ?e ostali len hol? m?ry. Na starom hrade ostala len ve?a a kuchy?a. Pravdepodobne bolo miestami naru?en? aj murivo, preto?e muselo by? nahraden? nov?m.

Obnova hradu nebola len vecou finan?nou. Bolo treba vyu?i? situ?ciu a hrad prebudova? tak, aby vyhovoval v?etk?m n?rokom nielen na obranu, ale aj na pohodln? ?ivot hradn?ch p?nov. Preto boli pozvan? do ?ubovne roku 1554 dvaja zn?mi krakovsk? architekti J?n Frankenstein a Anton Vlach - Italicus, ktor? vyhotovili pl?ny na obnovu hradu. Anton Vlach pr?ce aj viedol. Hlavn? pr?ce prebiehali v rokoch 1554 - 1557, ale na hrade sa pracuje aj nesk?r. Pri tejto prestavbe dostal hrad svoj dne?n? p?dorys, a? na nieko?ko pr?stavieb z polovice 17. storo?ia. Najsk?r bol postaven? vchod do hradu. Postavili sa a ?iasto?ne opravili v?etky hradn? m?ry nahr?dzaj?ce aj niektor? doteraj?ie valy a parkany. M?ry boli aj na?alej opev?ovan? parkanmi, v???inou zas?pan?mi zeminou, na ktor?ch sa vybudovali miesta pre del?. Nad br?nou postavili izbu pre kastel?na a dr?bov. Dobudovan? bola delov? ba?ta, ktor? po?iarom asi ve?mi neutrpela. Pracovalo sa na dvoch br?nach do horn?ho hradu. Nad jednou boli postaven? miestnosti, z ktor?ch sa nesk?r stali kas?rne. V hornom hrade bol zrekon?truovan? a strechou prekryt? don?on (okr?hla ba?ta). Ve?k? opravy sa uskuto?nili na starom, po?iarom ve?mi po?kodenom pal?ci. Pod n?m vyh?bili do skaly ?al?ie pivnice a nadstavali ?al?ie poschodie s obytn?mi a reprezenta?n?mi miestnos?ami. Vymenili tu skoro v?etky okn? a dvere aj s kamenn?mi ?l?nkami. Horn? ?as? ukon?ili renesan?nou atikou so ?t?tkami. Miestnosti dostali nov? kom?ny, kozuby, pece, dla?by a ostatn? pr?slu?enstvo. Na poschodie sa vych?dzalo kamenn?mi schodmi z vonkaj?ej strany. Ved?a star?ho pal?ca postavili ?nov? dom? na mieste niekdaj?ej kuchyne. Teraz pod ?ou preh?bili a do skaly vysekali priestor pre pivovar. Kuchy?u upravili a zmodernizovali, na poschod? postavili obytn? miestnosti a cel? pal?c tie? dost?va ?t?tkov? atiku. Ved?a kuchyne postavili dreven? stol?rsku diel?u. Najv???ou moderniz?ciou v?ak bolo zavedenie vodovodu do hradu, ktor? vymeral a vyzna?il Stanislav Gladysz. Voda bola veden? dreven?mi r?rami podzem?m zo z?padnej strany do b?valej pivnice pod vchodom do star?ho hradu, kde sa zachyt?vala do n?dob. Okrem vodovodu postavili aj miestnosti pre hradn? str?? i na ?schovu z?sob.

Opravu hradu financoval ?iasto?ne po?sk? kr??, no najv???iu ?as? obyvatelia spi?sk?ch miest a ded?n hradn?ho panstva. Bonar bol ne??tostn?m p?nom, ktor? vyruboval nov? poplatky, dokonca drancoval i kostoly, robil si n?rok na polovicu desiatku a oberal ?ud? o testament?rne pozostalosti. Roku 1554 sa proti nemu postavil aj panovn?k, aby sa zastal obyvate?ov miest. J?n Bonarsi v?ak svoje ?z?sluhy? dal zve?ni? na kamennej tabuli, ktor? sa zachovala dodnes: ARCEM HANC LVBLA VETVS REGNI POLONIAE PROPVGANCVLVM INCENDIO CONVMPTAM NOVA STRVKTVRA HINSCE MOBILVS ET DE PROPVGANCVLIS VTI CERNIS HOSPES AVCTA AVGVSTO AVGVSTIORE D. G. REGE POLONIAE MENDANTE JOANES BONAR CSTELLANUS BIECENSIS PREFECTVS RESTAVRAVIT MDLVI (Tento hrad ?ubov?a, hradbu po?sk?ho kr??ovstva, zni?en? oh?om, novou v?stavbou t?chto hradieb a budov, ako vid??, hos?, na popud najctihodnej?ieho po?sk?ho kr??a z Bo?ej milosti Augusta, opravil J?n Bonar, bie?sky kastel?n, 1556.). Ale J?n Bonar obnovenie hradu nedokon?il. Zomrel roku 1562. Po ?om pr?ce pokra?ovali za podstarostu Stanislava Bielinsk?ho a Mikul??a Maciejovsk?ho. Ktor? sa stal roku 1564 spi?sk?m starostom. Za neho sa uskuto?nili drobnej?ie pr?ce (okrem in?ho zariadenie k?pelne s te??cou vodou z vodovodu - 1566). Ke? sa roku 1572 stal ?ube?sk?m vojvodom, pridelil kr?? ?igmund August spi?sk? kapitan?t jeho synovi J?novi Maciejovsk?mu a roku 1583 z?skava kapitan?t aj s hradom Ga?par Maciejovsk?.

V decembri 1586 Zomrel po?sk? kr?? ?tefan B?tory. Ke??e nemal priameho n?stupcu, vznikol v Po?sku boj o tr?n medzi rak?skym arcivojvodom Maximili?nom Habsburgsk?m, synom cis?ra Maximili?na II. a ?v?dskym princom ?igmundom Vazom, ktor?ho ?as? ?lachty, veden? J?nom Z?moysk?m, ur?chlene korunovala za kr??a. T?to epiz?da po?sk?ch dej?n je zauj?mav? preto, ?e rak?ske vojsko na ceste do Po?ska roku 1587 obsadilo aj ?ubovniansky hrad a malo ho v dr?be a? do roku 1589, kedy ho na z?klade Bytomsk?ho a Ben?ick?ho paktu z 9. 3. 1589 muselo Po?sku vr?ti?. Po?as rak?skej vl?dy bol velite?om hradu Jakub Dervi?.

Ga?par Maciejovsk? sa zamotal do finan?n?ch ?a?kost?, za ktor? mu hrozili pr?vne n?sledky. Aby im predi?iel, predal za?iatkom dev??desiatych rokov spi?sk? starostovstvo s ?ubovnianskym hradom a panstvom za 24 000 zlat?ch ?ebasti?novi ?ubomirsk?mu, bohat?mu spr?vcovi ban? a majite?ovi mnoh?ch majetkov, ktor? dostal od Rudolfa II. titul gr?fa z Visnice. Hrad prevzal asi roku 1593 a od roku 1596 u? ?asto vystupoval s titulom Castellanus, nesk?r Capitaneus Scepusiensis (spi?sk? kapit?n). V dr?be ?ubomirsk?ch ostal hrad pol druha storo?ia a vystriedalo sa ne ?om p?? gener?cii. ?ubomirsk? zv??ili ?tlak a hospod?rske vykoris?ovanie, na druhej strane v?ak zaviedli ist? poriadok do spr?vy a pr?va spi?sk?ch miest. Zanechali za sebou nielen v???iu prestavbu hradu, ale aj zalo?enie jednej strednej ?koly a kult?rne pamiatky v ka?dom meste.

U? ?ebasti?n ?ubomirsk? ve?mi r?chlo a dos? bezoh?adne zbohatol. So spi?sk?mi mestami sa dostal do sporu, ktor? musel roku 1597 rie?i? s?m po?sk? kr?? ?igmund III. Napriek tomu v?ak ?ubomirsk? d?va hrad opravi?, o ?om sved?? zachovan? mramorov? tabu?a s erbom ?ubomirsk?ch a s n?pisom: VIRTUTE DVLCE ILLVS. AC MAGN: DS: DS: SEBAS. LUBOMIRSKI COMES IN WISNICZ CAST. BIEC. SAD. SCEP. DOP. CAP. RENOV. FECIT ANNO 1626 (Veden? cnos?ou, osvieten? a vzne?en? p?n, p?n ?ebasti?n ?ubomirsk?, visnick? gr?f, Kapit?n hradov Biela Cerkev, Zator, Spi?, Dop?ice, dal opravi? roku 1626.). Tabu?a bola asi re?taurovan? a predpoklad? sa, ?e re?taur?tor omylom vyryl do nej nespr?vny rok, preto?e ?ebasti?n ?ubomirsk? zomrel u? roku 1613, mohol teda hrad opravova? roku 1596, alebo 1606. Pravdepodobne to nebola nejak? rozsiahla oprava. Kv?li stavovsk?m povstaniam, ktor? sa za?ali v Uhorsku, bolo v roku 1609 rozhodnut?, ?e ?ubovniansky hrad m? udr?ova? pos?dku v sile sto mu?ov na obranu hradn?ch majetkov a hran?c Po?ska.

O rozvoj hradu i okolia sa z ?ubomirsk?ch najviac zasl??il ?ebasti?nov syn Stanislav (1593 - 1649). Mal ve?k? z?sluhy na por??ke tureck?ch vojsk pri Chocimi roku 1621, za ktor? bol pov??en? do knie?acieho stavu a roku 1642 zalo?il kol?gium v Podol?nci, nav?tevovan? ?tudentmi zo Spi?a i z cel?ho Po?ska. Urobil aj niektor? stavebn? ?pravy hradu. Predov?etk?m bola postaven? obytn? budova, v ktorej sa dnes nach?dza m?zeum, a br?na prech?dzaj?ca popod ?u. Dal postavi? aj ?as? hradieb, a upravi? vstup do hradu premiestnen?m br?ny v okr?hlej ba?te, a pravdepodobne dal aj obmurova? cel? juhov?chodn? roh hradu ?tvorcov?m basti?nom. Okrem toho roku 1648 dal postavi? aj dne?n? kaplnku, zrejme na z?kladoch p?vodnej strednej ba?ty alebo nejakej inej budovy, preto?e stredn? ba?ta bola pri tejto prestavbe zlikvidovan?, a u? sa v ?iadnych s?pisoch nespom?na. Kaplnka bola dokon?en? a? po smrti Stanislava ?ubomirsk?ho roku 1649. Vysv?ten? bola a? roku 1671.

Stanislavov?m n?stupcom v dr?be hradu bol jeho syn Juraj ?ebasti?n ?ubomirsk?. Bol korunn?m mar?alkom Po?ska a po?n?m hajtmanom. Mal ?spech v boji proti koz?kom a ?v?dom, pred ktor?mi v roku 1655 zachr?nil po?sk? korunova?n? klenoty t?m, ?e ich ukryl na hrade ?ubov?a. Tu ostali a? do roku 1661. Hrad op?? z?skal v?znamn? ?lohu vo ve?mi pohnutej dobe po?sk?ch dej?n. V roku 1656 ho nav?t?vil aj kr?? J?n Kazim?r, s ktor?m sa nesk?r Juraj ?ubomirsk? dostal do opoz?cie a bol dokonca v nepr?tomnosti ods?den? na smr?, ale nesk?r amnestovan?. V roku 1658 ocenil v?znam hradu aj po?sk? snem a ur?il ho medzi ?es? pevnost?, ktor? sa mali udr?iava? na n?klady ?t?tu.

Po Jurajovi ?ebasti?novi ?ubomirskom prevzal vedenie hradu jeho najstar?? syn Stanislav Heraklius ?ubomirsk?, ktor? bol zn?my ako b?snik, dramatik a autor politick?ch spisov. ?tudoval v zahrani?? a bol ve?k?m obdivovate?om umenia. Ale okolnosti ho don?tili stara? sa aj o politick? z?le?itosti. Rak?sko sa sna?ilo o vyk?penie a navr?tenie z?lo?n?ch spi?sk?ch miest a panstiev, av?ak tento z?mer kv?li ?ubomirsk?ho tvrdohlavej obhajobe nevy?iel. Okrem toho udr?iaval styky s vodcami protihabsbursk?ch povstan? v Uhorsku. ?ubovniansky hrad bol v t?ch ?asoch silnou vojenskou pevnos?ou s viacer?mi spr?vcami (Andrej ?udov?t Moszynsk?, Peter Carretti, Andrej J?n de Stachau). Roku 1683 sa ne hrade zastavil na ceste domov po?sk? kr?? J?n Sobienski po por??ke Turkov pri Viedni.

Od roku 1702 bol spi?sk?m starostom a spr?vcom hradu Teodor ?ubomirsk?, ktor?ho pre svoju povahu a ?iny prez?vali ?k?azom pekeln?ch temn?t?. Bol to ?lovek krut? a hrabiv?. Vyu?il napadnutie Po?ska ?v?dmi, pridal sa na ich stranu a pri?inil sa o zosadenie po?sk?ho kr??a Augusta II. z tr?nu a nahradenie Stanislavom Les?insk?m. Augustove vojsk? preto pri?li na Spi?, vyhnali ?ubomirsk?ho pos?dku a obsadili hrad. ?ubomirsk? u?iel do Spi?skej Novej Vsi, kde zverboval vojsko a op?? sa stal p?nom hradu. Bezoh?adne vykoris?oval spi?sk? mest?, za ?o ho panovn?k nieko?kokr?t napom?nal. Ale aj napriek tomu a? do svojej smrti s n?silnos?ami vo?i mest?m neprestal. Na hrade si zariadil prepychov? dvor, ale napriek tomu sa o hrad ve?mi nestaral, ch?trali najm? jeho najstar?ie ?asti, ktor? sa tak ?asto nepou??vali. V roku 1745 Teodor ?ubomirsk? na ?ubovnianskom hrade zomrel, ??m hrad spolu so z?lo?n?m ?zem?m op?? pripadol po?sk?mu kr??ovi.

Sasko-po?sk? kr?? August III. daroval hrad a ?zemie svojej man?elke M?rii Jozefe, dc?re uhorsk?ho kr??a Jozefa I. Spr?vou hradu bol poveren? Andrej Moszczensk?. M?ria Jozefa sa sna?ila ousporiadinie pomerov na Spi?i a z?rove? o rekon?trukciu hradu, ktor? pomaly pustol. Zriadila komisiu, ktor? mala zisti? skutkov? stav a navrhn?? rekon?trukciu hradu. Projekt na ?u so zakreslen?m s??asn?ho stavu a dvoma alternat?vami prestavby vypracoval kr??ovsk? architekt poch?dzaj?ci z R?ma Francesco Placidi. Prvou alternat?vou bola len oprava a moderniz?cia, druhou prakticky zb?ranie cel?ho star?ho hradu a v?stavbu nov?ho barokov?ho pal?ca s tromi poschodiami. Ke??e pl?n prestavby bol ve?mi n?kladn? a hrad nebol jednozna?ne majetkom Po?ska, prist?pili len k oprave najpotrebnej??ch budov, striech, schod?sk a existuj?cich miestnost?. Komisia navrhla na opravu ro?n? pr?spevok 2000 zlat?ch. Roku 1752 vypracoval Placidi podrobn? popis hradu, v ktorom opisuje ka?d? miestnos? s n?vrhom konkr?tnych opr?v a d? sa z neho us?di?, ?e hrad bol e?te v ako-tak zachovalom stave. Opravy spo?iatku napredovali ve?mi pomaly. V prv?ch rokoch sa opravovalo len ve?mi m?lo, preto?e s??asne prebiehala v?stavba v podhrad? a okol?. Pr?ce rozpo??tan? na 2-3 roky trvali bezm?la cel? desa?ro?ie. Viedol ich s?m Placidi a taliansky mur?rsky majster Janetti. Najsk?r to boli len remeseln?cke pr?ce (sklen?rske pr?ce, stavba pec?, oprava hradn?ch hod?n, vodovodu, striech a v?roba n?bytku), stavebn? ?pravy sa za?ali a? v rokoch 1754-1756, kedy opravili kaplnku, schodi?tia, byty, delov? ba?tu, ?as? hradieb a strechu. V?etky opravy sa pravdepodobne neuskuto?nili, lebo roku 1757 kr??ovn? zomrela.

Po smrti M?rie Jozefy nastalo posledn? obdobie po?sk?ho vlastn?ctva hradu. Starostom sa stal e?te sask? ??achtic Henrich von Br?hl, ktor? dostal hrad ako n?hradu za ?kody sp?soben? Pru?iakmi na jeho panstve v Sasku, a po jeho smrti v roku 1763 jeho syn Karol Br?hl. Ale u? po roku sa hrad dostal do vlastn?ctva Kazim?ra Poniatowsk?ho, brata po?sk?ho kr??a, posledn?ho spi?sk?ho starostu. Toto obdobie je zauj?mav? t?m, ?e v hradnej ve?i bol v?znen? M?ric Be?ovsk?. V Po?sku prebiehali krut? boje medzi panovn?kom s podporou Ruska a tzv. barsk?mi konfeder?tmi. ?as? konfeder?tov, na ?ele s gener?lom Jozefom Bierzynsk?m, v marci roku 1769 obsadila hrad a prepad?vala okolie. Spi?sk? mest? preto po?iadali o ochranu uhorsk? vojsko veden? gener?lom Alm?ssym. Ten v apr?li vyslal proti konfeder?tom dve eskadr?ny vojska, ktor? hrad obsadili. Po nich pri?lo na hrad 150 hus?rov a 100 pe?iakov, ktor? ho mali chr?ni?. T? tu ostali a? do roku 1772, kedy bol hrad ofici?lne pripojen? k Uhorsku.

Op?? v Uhorsku

M?ria Ter?zia vyu?ila politick? situ?ciu a pri prvom delen? Po?ska medzi Pruskom, Rak?skom a Ruskom pripojila z?lo?n? ?zemia k Uhorsku. Sl?vnostn? akt sa konal v Spi?skej Novej Vsi 5. novembra 1772. Hrad ?ubov?u prevzal 8. novembra 1772 spi?sk? ?upan J?n Cs?ky. Spi?sk?m mest?m sa t?mto aktom otv?raj? perspekt?vy ?al?ieho rozvoja, ale hrad napriek tomu str?ca svoj v?znam a postavenie. Dovtedy predstavoval symbol Po?skej vl?dy, bol centrom spr?vy nielen hradn?ho panstva, ale aj v?etk?ch z?lo?n?ch miest. Bol aj vojenskou a spr?vnou z?rukou bezpe?nosti. Ke??e pri delen? Po?ska si Rak?sko anektovalo aj ve?k? ?as? Hali?e, ??m ochrana uhorsko-po?sk?ch hran?c stratila v?znam, nebolo u? potrebn? na hrade zdr?iava? vojensk? pos?dku a neboli ani ur?en? spr?vcovia alebo majitelia z radov vy??ej ??achty. Preto hrad celkom stratil svoje spolo?ensk? poslanie a postavenie. Ke??e bol ?iasto?ne po?koden?, nikomu u? nez?le?alo na jeho oprave.

Pri preberan? a odovzd?van? hradu sa zhotovovalo mno?stvo dokumenta?n?ch materi?lov, a do dne?nej doby sa zachovalo nieko?ko ve?mi presn?ch n?kresov, zameran? a popisov hradu, spolu s podrobn?m s?pisom invent?ru. Preto v s??asnosti je pomerne presne zn?me, ako hrad v tejto f?ze vyzeral. Podobn? s?pisy a n?kresy nem? ani Spi?sk? hrad.

V rokoch 1777 - 1780 st?li e?te v?etky hradn? budovy, ale mnoh? u? boli v zlom stave. Na pal?ci e?te bola aj ?t?tkov? atika, len ?as? atiky na novom pal?ci u? bola spadnut?. Pred hlavnou br?nou bol padac? most, na pr?zem? br?ny bola str??nica. Okolo druhej br?ny boli u? spustnut? miestnosti a byt kapl?na, ktor? sa e?te dal ob?va?. Spustnut? bola aj delov? ba?ta a kazematy. Pod vchodom do horn?ho star?ho hradu boli dva z?chody a nad nimi miestnosti b?valej kas?rne. Star? pal?c mal e?te dobr? pivnice a spodn? miestnosti. Na prvom a druhom poschod? u? boli niektor? klenby spadnut?, preto?e pal?c bol od roku 1708 bez strechy. Zvonicu v jeho bl?zkosti roku 1776 po?kodil blesk, preto tie? nemala strechu. Po?koden? boli aj dva zvony. Nov? pal?c s bytom velite?a hradu a hradn? kaplnka boli e?te v dobrom stave. Hradn? stud?a, ktor? bola bez vody a zariadenia sa u? d?vno nepou??vala, lebo ju nahr?dzal vodovod, ktor? v roku 1777 opravili. Kas?rensk? miestnosti a byty vo v?chodnom m?re u? boli v dezol?tnom stave. Mnoh? miestnosti hradu mali e?te ?elezn? mre?e na okn?ch a ?elezn? dvere. Don?on mal e?te strechu a dal sa pou??va?. Hradn? m?ry u? boli na niektor?ch miestach zna?ne po?koden?.

Na hrade, po prevzat? ?t?tnou spr?vou, b?vali ?radn?ci panstva (spr?vca zvan? fi?k?l, ??tovn?k, v?berca m?ta) a pr?slu?n? person?l, ale postupne sa s?ahovali do budov pod hradom, postaven?ch v polovici 18. storo?ia. Hradn? kaplnka sl??ila spo?iatku hradnej pos?dke, nesk?r (od roku 1804) sl??ila ako fara. Aj ona v?ak u? pustla. Preto ju chcel spi?sk? biskup zru?i? a namiesto nej prestava? na kostol niektor? z budov v podhrad?. Prestavba sa v?ak kv?li ?bytku obyvate?stva a postupnej strate v?znamu fary neuskuto?nila. Napriek tomu, ?e kaplnka patrila e?te medzi najzachovalej?ie budovy hradu, u? sa nepou??vala a koncom roku 1817 bolo jej poslanie ako fary zru?en? a pres?ahovan? do Chme?nice. Hrad ??m ?alej, t?m viac upadal. Okolo roku 1810 sa z neho cel? hospod?rska spr?va pres?ahovala do budov pod hradom. V roku 1818 v ?om b?val u? len jeden str??ca - pand?r a kostoln?k. V podbr?n? vpravo bola e?te v?znica, v?avo byt pand?ra. Kostoln?k ob?val p?? miestnost? - pravdepodobne ?ubomirsk?ho pal?c. Ve?a e?te mala ?ind?ov? strechu a jej miestnosti boli celkom ob?vate?n?. V delovej ba?te sa zachovali aj kazematy. Ostatn? ?as? hradu bola v dezol?tnom stave, preto ?t?tna spr?va ho chcela da? rozobra? na stavebn? materi?l a ten odpreda?. Po v?po?toch sa v?ak uk?zalo, ?e rozobratie hradu by bolo nerentabiln?. Hrad sa mal teda preda? spolo?ne aj s cel?m panstvom. Kupcom bol ?upn? hodnost?r a ??achtic Juraj F?lix Raisz, ktor? vlastnil domy aj v Levo?i a Ko?iciach. Cena hradu aj s panstvom bola odhadnut? na necel?ch 57 000 zlat?ch. Raisz ich spl?cal po ?astiach a aj nepriek dodato?n?mu zn??eniu ceny o 4500 zlat?ch dlhoval e?te v roku 1837 19 500 zlat?ch. Raisz dal niektor? budovy opravi?, ale n?zke v?nosy z majetku mu nedovo?ovali robi? rozsiahlej?ie pr?ce. Po renov?cii ?ubomirsk?ho pal?ca sa do?ho pres?ahoval aj s rodinou a prij?mal tu v?znamn?ch host? a poriadal ve?kolep? sl?vnosti. S?m zast?val niektor? funkcie v spr?ve spi?skej ?upy. Na hrade b?val do smrti svojej man?elky, potom sa pres?ahoval do ka?tie?a pod hradom. Zomrel 12. decembra 1861 a pochovan? je spolu s man?elkou na hradnom n?dvor? ved?a kaplnky. Po jeho smrti nastal spor o dedi?stvo medzi dc?rou a dvoma synmi. Ke??e panstvo bolo zad??en? a nev?nosn?, v roku 1880 predala rodina hrad aj s panstvom mestu Star? ?ubov?a za 87 000 zlat?ch.

Od roku 1883 bola posledn?m s?kromn?m majite?om hradu rodina po?sk?ch ??achticov Z?moysk?ch. Po odk?pen? dali hrad opravi? a op?? sa tu nas?ahovali ?radn?ci a zamestnanci ve?kostatku. Z?moysk? b?vali v ka?tieli pod hradom, ale na hrade si udr?iavali reprezenta?n? miestnosti. Po?as prvej svetovej vojny majitelia odi?li do Po?ska. Ke? sa roku 1920 vr?tili, boli mnoh? veci z hradu odcudzen?, ale ?oskoro ich na?li. V tridsiatych rokoch dal J?n Z?moysk? znovu opravi? obytn? budovu, kaplnku a po?koden? hradby. Na hrade zriadil tie? mal? m?zeum.

Po?as druhej svetovej vojny a najm? cez Slovensk? n?rodn? povstanie sa na hrade usadilo gestapo, ktor? malo likvidova? ?innos? partiz?nskych skup?n v okolit?ch lesoch. Vy?etrovali, mu?ili a v?znili tu zajat?ch partiz?nov a ?lenov odboja. Zavra?den?ch h?dzali do hradnej studne. Preto po osloboden? bolo na po?es? umu?en?ch okolie studne vyhl?sen? za pam?tn? miesto Slovensk?ho n?rodn?ho povstania, o ?om sved?? pomn?k s n?pisom: VE?N? SL?VA V?M, HRDINOVIA PADL? V PROTIFA?ISTICKOM BOJI! 1944 - 1945.

Po vojne sa hrad ako konfi?k?t dostal do r?k ?t?tu. Na hrade a najm? v ka?tieli pod n?m bola roku 1950 umiestnen? po?nohospod?rska ?kola. T? sa v?ak odtia? ods?ahovala a hradu sa ujalo m?zeum otvoren? v Starej ?ubovni v roku 1956. Za?alo opravova? niektor? ?asti hradu a v roku 1966 sa pres?ahovalo do ?ubomirsk?ho pal?ca. V rokoch 1971 - 1973 prebehol na hrade systematick? archeologick? v?skum Slovensk?ho ?stavu ?t?tnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany pr?rody v Pre?ove pod veden?m dr. Du?ana ?aplovi?a a dr. Michala Slivku. V?skum spresnil niektor? ?daje o stavebnom v?voji hradu a z?skal mnoho poznatkov o ?ivote na ?om. Bola spracovan? projektov? dokument?cia, na z?klade ktorej sa za?alo s opravou a z?chranou hradu.

Pod?a: Chalupeck?, Ivan - Smatana, Marcel: Hrad ?ubov?a. Osveta, Martin 1987