Budatínsky zámok hrad, zachovaný

Žilina « Žilina « Žilinský kraj (Trenčianská stolica)

Hrad postavený v 13. storočí ako vodný hrad na sútoku Váhu a Kysuce. V 18. storočí bol na zvyškoch opevnenia vybudovaný barokovo-klasicistický kaštieľ, vyhorel v roku 1849. Obnova začala v rokoch 1920 - 1922. Expozície Považského múzea v Žiline.

Historické názvy

Budatín; 1321 castrum Budetyn, 1323 turris Budetyn, 1350 fortalicium sive Budetin

Popis

Postavený ako v 13. storočí v gotickom štýle v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde ako vodný hrad na výhodnom mieste medzi sútokom Váhu a Kysuce. Prvá zmienka o hrade je z roku 1323. Najväčšie prestavbu prekonal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suňogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí bol na zvyškoch opevnenia vybudovaný barokovo-klasicistický kaštieľ. Počas revolučného obdobia v r. 1849 vyhorel a dlhší čas chátral. Celková obnova začala v rokoch 1920 - 1922. Dostavané bol juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline a do budúcnosti sa pripravuje pre návštevníkov sprístupnenie nových expozícií.

Poloha N49.236203,E18.734718

V Žiline pri sútoku riek Váh a Kysuca.

mapa

Prístup

Vlakom do Žiliny. Zo stanice autobusom MHD alebo pešo smerom na Kysucké Nové Mesto do miestnej časti Budatín. Ulicou vľavo cez železničnú trať k hradu.

História

Vyvýšeniny na sútoku dvoch riek sa oddávna považovali za prírodou opevnené miesta. A tak dodnes stojí na takej vyvýšenine, v stopách svojich dávnych opevnených predkov, pri sútoku Kysuce a Váhu, celkom blízko pri hlavnej ceste smerom na sever a úplne začlenený do dnešnej Žiliny, budatínsky zámok s menším parkom. Vidno ho aj z vlaku smerom na Čadcu, lebo z celku zámockého objektu vyniká najmä jeho okrúhla veža.

Najstarším objektom na tomto mieste bol vodný hrad, chránený z dvoch strán oboma riekami, z ktorých sa napĺňali priekopy vodou, a tak boli jeho najspoľahlivejšou ochranou. Základom tohto vodného hradu bola obytná veža, ktorej najstaršie časti pochádzajú z 13. storočia. Už v ďalších storočiach (najmä v 15. storočí) bol cieľom obliehaní a strediskom bojov. V 17. storočí hrad prestavali, doplnili niektorými renesančnými časťami. Najdlhšie boli jeho majiteľmi Suňogovci. V druhej polovici 19. storočia ho znova opravili, lebo v revolučných rokoch 1848 - 1849 vyhorel, a doplnili ho na dnešnú podobu. Istý čas v ňom boli kasárne a trvalo dosť dlho, kým sa zámok začal kultúrne využívať.

Dnes je v ňom prevažne vlastivedné Považské múzeum a galéria. Zvláštnosťou muzeálnych zbierok sú najmä drotárske výrobky, ktoré pochádzajú z blízkych drotárskych obcí okolia Žiliny.

Použitá literatúra:
1. „Naše hrady a kaštiele“, Štefan Pisoň, Marián Velba, vyd. Mladé letá, 1973, 2. vyd.