Hrachovo hrad, zaniknutý

Hrachovo « Rimavská Sobota « Banskobystrický kraj (Gemersko-malohontská stolica)

Zaniknutý hrad, ktorý sa spomína v roku 1416. Bol zničený v roku 1909. Priestor hradu je od roku 1950 zastavaný individuálnou rodinnou zástavbou.

Popis

Zaniknutý hrad, ktorý sa spomína v roku 1416. Bol zničený v roku 1909. Priestor hradu je od roku 1950 zastavaný individuálnou rodinnou zástavbou.

Poloha N48.467488,E19.948685

Intravilán obce, lokalitu hradu vzmedzujú ulice Jánošíkova, Hradná ulica, hlavná cesta Tisovec-Rimavská Sobota a objekty kostola, pekárne na Hradnej ulici a kaštieľa.

mapa

História

Vznik obce Hrachovo viaceré vierohodné pramene datujú do 13. storočia. Písomne je však preukázateľne doložená existencia obce Hrachou z roku 1353. Názov obce sa postupne dotváral z pôvodného Hrachou, cez Harahou (1360), Hrachowo, maď. Ráhó, Rimaráhó (1808) až do dnešnej podoby Hrachovo.
Od roku 1404 bola obec majetkom veľkostatkárskej rodiny Jákofiovcov.
Nad obcou, vedľa ev. kostola je lokalita opevneného gotického hradného kaštieľa z roku 1416. V roku 1631 bolo pod hradným kaštieľom zriadené chýrne gymnázium (Scola castallona Rahoviensis) pre synov bohatých zemianskych rodín. Za povstania Františka Rákocziho zač. XVIII. stor. ho cisárske vojská rozborili.

Podľa povesti stredom obce bol hrad, ktorý bol vystavaný na kopci. Pánom hradu bol Hraško, podľa ktorého dostala aj obec meno Hrachovo. Okolité domy stáli tiež na kopci, čo potvrdzujú mnohé suché studne, ktoré existovali v tedajších záhradách v prvej polovici 20.storočia.

Najstarším zemepánom obce bol rod Jákoffy, z ktorého vynikol František Jákoffy, syn Petra a Doroty Barboričovej. Petrov otec Tomáš mal priezvisko Jákošič, čím prezrádzal svoj slovanský pôvod. Ako chorvátsky dôstojník prišiel do tohoto kraja a usídlil sa v Hrachove. Hrachovský hradný kaštieľ patriaci Františkovi Jákoffymu v jeho neprítomnosti napadli, lupiči hradnú paniu stýrali a hrad vylúpili. František Jákoffy zomrel r. 1639 na muránskom hrade, kde zastával hodnosť kapitána hradov Muráňa a Balogu./dnešný Veľký Blh/ Telo Františka Jákoffyho uložili do rakvy z anglického cínu, ktorá vážila 4 centy a 80 funtov. Rakvu previezli do Fiľakova, kde ju uložili do krypty pod oltár v evanjelickom kostole a.v. Zomrel bezdetný a všetok majetok poručil sestre Kataríne, vydatej za Gašpara Jánokyho, zemepána na Suchej a Pondelku (dnešná Hrnčiarska Ves).

Gašpar Jánoky v r. 1631 vystavil pri hrachovskom hradnom kaštieli pre synov popredných zemianskych rodín školu, známu pod menom "Schola castellona Rahoviensis", ktorá mala dobrú povesť na širokom okolí. Mužský členovia rodiny Jánokyovcov boli známi v hodnostiach podžupanov: Farkaš Jánoky a Žigmund Jánoky. Posledný mužský potomok rodiny Jánokyovcov bol Ladislav Jánoky, ktorý zomrel r. 1740. Mal osem dcér, keď sa vydali, majetok Jánokyovcov sa rozdelil medzi osem rodín. V hrachovskom hradnom kaštieli bol väznený aj Juraj Jánošík, čo dokazujú aj historické dokumenty. Legenda hovorí o jeho úteku, avšak pravda je taká, že na zásah vtedajšieho podžupana bol prepustený.

Hrachovský hradný kaštieľ, bol značne poškodený v dobe povstania Františka II. Rákoczyho (1703 - 1711). V neskoršom období ďalší majitelia pokračovali v demolácii zvyškov hradu.

Ďalšími zemepánmi obce a hradu boli rodiny Tihanyi, Kubíny, Ruthény a Okolicsány. V obecnom chotári mali tiež menšie majetky rodiny: Pelargus, Szontagh, Jozeffy, Kende, Czékus a Fejes. V prvej polovici 20.storočia (okolo r. 1935) zostalo po hradnom kaštieli iba niekoľko rozsypaných pivníc, lebo posledný majiteľ Gustáv Okolicsány r. 1907 predal múry hradu tamojšiemu ľudu v dedine na stavebný materiál.

V obci boli tri zemianske kurie z nich najkrajšiu roku 1923 aj s rozsiahlym sadom odkúpilo ministerstvo poľnohospodárstva a umiestnilo v nej štátnu gazdinskú školu (dnešný detský domov). Zemiansku kúriu postavil Žigmund Ruthény i s manželkou Klárou r. 1565. V roku 1727 bola prestavaná na poschodovú budovu a v tomto stave je aj dnes. Patril k nej aj park so vzácnymi drevinami, ktorý bol jedným z najkrajších v širokom okolí.