Brekov hrad, ruina

Brekov « Humenné « Prešovský kraj (Zemplínska stolica)

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý vznikol v 13. storočí. Zničený bol v 17. storočí.

Historické názvy

Brekovský hrad; 1307 Barko, 1314 poss. Borko cum castro, 1322 castrum Borkó, 1330 castrum Barkou; maď. Barkó

Popis

Zrúcaniny gotického hradu, ktorý vznikol v 13. storočí. Zničený bol v 17. storočí.

Poloha N48.902343,E21.832095

Nad rovnomennou dedinou sa nachádzajú kamenné ruiny stredovekého hradu, stojaceho na výraznom kužeľovitom kopci s vápencovým podložím, v nadmorskej výške 480 m n. m.

mapa

Exteriér

V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom. Najstarší nepriamy písomný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 a priamy písomný doklad je z roku 1314. Z obsahu oboch listín je zrejmé, že hrad aj dedina Brekov jestvovali pred vznikom uvedených listín. Keďže hrad Brekov bol pomenovaný podľa názvu najbližšej dediny, teda Brekova, dedina bola staršia ako hrad. Názov dediny pochádza pravdepodobne zo staroslovanského břek, označujúcom druh listnatého stromu – mukyňu... Najstarší písomný doklad o hrade Brekov je v stručnom zázname z roku 1307 o tom, že šľachtici z Michaloviec zámenou dali dedinu Myslinu a hrad Brekov šľachticovi Petrovi. Aj ďalší zachovaný doklad z roku 1314 vznikol v súvislosti s výmenou majetkov. Vtedy šľachtic Peter Petény (Peteň, Pečeň), syn Peténya (Peteňa) z Bačkova, získal od šľachticov z Michaloviec dedinu Brekov s tamojším hradom. Z obsahu oboch zápisov je zrejmé, že hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych Michaloviec. Začiatočnú výstavbu stredovekého hradu Brekov väčšina bádateľov datuje do druhej polovice 13. storočia, niektorí dokonca do rokov 1295-1307 (1314) a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplon. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1307 ako „castrum Barko“, neskôr v roku 1314 „possessionis Borko simul cum castro“. Pôvodní vlastníci teda prenechali za výmenu hrad neslávne známemu Petrovi, synovi Petra Peténya (Pečeňa, Peteňa...), ktorý vlastnil aj Jasenovský hrad. Kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu ? Je viacero teórií... Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa - hrad mal slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a pohraničného pásma v 13. storočí. Niektorí autori pripisujú samotnú výstavbu zákl. časti hradu michalovskej vetve rodu Kaplon. Peter z Bačkova pri výmenách majetkov v roku 1307 a 1314 dal južne ležiace šľachticom z Michaloviec, avšak získal iné, severne ležiace, teda Myslinu a Brekov spolu s hradom. Tieto výmeny svedčia o premyslenom zámere sceľovať majetky do podoby územne väčších panstiev. Na začiatku 14. storočia zaútočil na susedný hrad Čičvu, ktorý bol majetkom pánov z Rozhanoviec. Jeho útok bol však neúspešný. Po vzbure šľachticov kráľovským vojskom im boli majetky skonfiškované a hrad Brekov po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu – Druget(h)ovci. Boli vernými spojencami kráľa už počas jeho príchodu do Uhorska a naďalej stáli na jeho strane počas celého obdobia jeho vlády, obzvlášť v období bojov s jednotlivými oligarchami, keďže Uhorsko sa na začiatku 14. storočia zmietalo v anarchii a chaose. Významne pomohli pri postupnej konsolidácii pomerov na začiatku Karlovej vlády. Peter, syn Peteňa - pôvodne tiež kráľov spojenec - bol vierolomný šľachtic a po jeho pokusoch zabiť Karla Róberta mu kráľ oprávnene majetky skonfiškoval a v roku 1317 daroval vernému Filipovi I. Drugetovi. V darovacej listine nie je zapísaný hrad Brekov ani dedina Brekov. Príčinou toho mohla byť skutočnosť, že v čase konfiškácie a darovania ešte bola na hrade posádka Petra Peténya. Hrad muselo dobyť a zabrať kráľovské vojsko a kráľovi verní šľachtici. Peter s najväčšou pravdepodobnosťou utiekol do Poľska. Až potom sa stal skutočným vlastníkom panstva hradu Brekov Viliam Druget. Drugetovci po kráľovej donácii prebrali veľkú časť z bývalých Petrových majetkov, z ktorých väčšina sa nachádzala v severnej časť Zemplínskej župy... Keďže za sídlo rodu si vybrali blízke Humenné, používali odvtedy aj prídomok Homonnay = „z Humenného“. Brekov ako jeden zo svojich majetkov vlastnili prakticky až do jeho zániku v roku 1684 (s výnimkou krátkeho obdobia rokov 1486-1488, kedy pripadol rodine Zápoľských). Drugetovci sa v značnej miere zaslúžili o jeho údržbu a ďalšiu výstavbu tak v období gotiky, ako aj renesancie. Podobne si počínali Zápoľskovci, ktorí využili svoje krátke spravovanie hradu na rekonštrukciu a zdokonalenie opevnení. Vnútropolitické nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa nepriamo dotkli aj tohto hradu. V tomto storočí zohral hrad dvakrát dôležitú úlohu v dejinách Uhorska. Najprv v roku 1466 pri vnútropolitických bojoch a potom pri strete kráľa Mateja Korvína proti poľskému kráľovi Kazimírovi pri Humennom v roku 1473. Poľské vojenské vpády v rokoch 1471-1472 a neskôr v rokoch 1490-1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Alberta vojenské posádky. V roku 1472 kráľ Matej vymenoval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitána pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko" vystupuje v roku 1488. Hrad Brekov bol poškodený pri obliehaniach v politicky a vojensky nepokojných rokoch 17. storočia. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečianskemu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. V roku 1644 patril Jurajovi Rákoczimu I. a napokon sa ho zmocnil Imrich Tokolyi, ktorý v poslednej fáze sprisahania v roku 1684 hrad zbúral. Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili. Okolo roku 1640 už bol rozbúraný, a aj keď ho potom čiastočne obnovili, definitívne zanikol po zničení v r. 1684. Dodnes pretrvávajú len jeho ruiny...

História

V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom. Najstarší písomný doklad o dedine je totožný so záznamom o hrade Brekov z roku 1307 a z roku 1314. Podľa obsahu oboch zápisov je zrejmé, že hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych Michaloviec. Začiatočnú výstavbu stredovekého hradu Brekov väčšina bádateľov datuje do druhej polovice 13. storočia, niektorí dokonca do rokov 1295-1307 (1314) a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplon. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1307 ako „castrum Barko“, neskôr v roku 1314 „possessionis Borko simul cum castro“. Pôvodní vlast¬níci prenechali za výmenu hrad neslávne známemu šľachticovi Petrovi, synovi Petra Peténya (Pečeňa, Peteňa...) z Bačkova, ktorý vlastnil aj Jasenovský hrad. Je viacero teórií o tom, kto dal postaviť hrad Brekov a akú mal funkciu. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá pravdepodobnejšou iniciatíva kráľa - hrad mal slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a po¬hraničného pásma v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia sa Uhorsko zmietalo v občianskej vojne o uvoľnený trón a so separatistickými oligarchami Omodejovami (Abovcami) z východného Slovenska a Matúšom Čákom Trenčianskym z Považia. Trónu sa po desaťročí bojov o konsolidáciu pomerov v krajine a porážku odbojnej šľachty nakoniec ujal Karol I. Róbert, z neapolskej vetvy rodu Anjouvcov. Okolo roku 1317 vypukla najmä na severnom Zemplíne vzbura miestnych šľachticov, ktorých viedol Peter Petény – ešte pred časom kráľov spojenec - osobne. Po ich porážke kráľovským vojskom im boli majetky skonfiškované a hrad Brekov po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu – Druget(h)ovci. Boli vernými spojencami kráľa už počas jeho príchodu do Uhorska a naďalej stáli na jeho strane počas celého obdobia jeho vlády. Drugetovci po kráľovej donácii prebrali väčšiu časť z bývalých Petrových majetkov, z ktorých väčšina sa nachádzala v severnej časti Zemplínskej župy... Keďže za sídlo rodu si vybrali blízke Humenné, používali odvtedy aj prídomok „Homonnay / de Homonna“ = „z Humenného“. Brekov ako jeden zo svojich majetkov vlastnili prakticky až do jeho zániku v roku 1684 (s výnimkou krátkeho obdobia rokov 1486-1488, kedy pripadol rodine Zápoľských). Drugetovci sa v značnej miere zaslúžili o jeho údržbu a ďalšiu výstavbu tak v období gotiky, ako aj renesancie. Podobne si počínali Zápoľskovci, ktorí využili svoje krátke spravovanie hradu na rekonštrukciu a zdokonalenie opevnení... Vnútropolitic¬ké nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa nepriamo dotkli aj tohto hradu. V tomto storočí zohral hrad dvakrát dôležitú úlohu v dejinách Uhorska. Najprv v roku 1466 pri vnútropolitických bojoch a potom pri strete kráľa Mateja Korvína proti poľskému kráľovi Kazimírovi pri Humennom v roku 1473. Podľa historických správ kráľ Matej Korvín po bojoch s poľským kráľom Kazimírom ku koncu roku 1473 prezimoval na Brekovskom hrade... V roku 1472 vyme¬noval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitá¬na pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko" vystupuje v roku 1488. Poľské vojenské vpády v rokoch 1471-1472 a neskôr v rokoch 1490-1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Alberta vojenské posádky. Hrad Brekov bol poškodený pri viacerých politicky a vojensky nepokojných ro¬koch 17. storočia. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečianskemu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. V roku 1644 patril Jurajovi Rákoczimu I. a napokon sa ho zmocnil Imrich Tökölyi, ktorý v poslednej fáze sprisahania v roku 1684 hrad zbúral. Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili...kolo roku 1640 už bol rozbúraný, a ja keď ho potom čiastočne obnovili, definitívne zanikol po zničení v r. 1684. Dodnes pretrvávajú len jeho ruiny...